Udržateľný život s deťmi

Deti a udržateľnosť. No veru, toto je samostatná kategória. Ale aj pri deťoch a s deťmi sa dá robiť čo to pre prírodu a viac jednoduchý život bez množstva odpadu. A je to ešte o to podstatnejšie, že priamym príkladom vedieme budúcu generáciu tou správnou cestou. Toto je pokračovanie blogu Ako sa snažíme žiť udržateľna (s dôrazom na snažíme). Ak ste ho nečítali kliknite na odkaz tu:

Plienky – áno, ale aké?

Ešte keď som bola tehotná, Marcel ma prehováral na to, aby sme používali látkové plienky. Nechcelo sa mi. Z čistej lenivosti a pohodlia. Kto to bude prať? No predsa ja. Kto by to žehlil? Zasa ja…

Teraz to tak trochu ľutujem a už viem, že pri druhom dieťati to zmeníme. Plienky, vlhčené obrúsky a iné pomôcky pri deťoch tvoria veľký odpad. V priemere za celé plienkové obdobie môže jedno dieťa vyprodukovať až 1 tonu odpadu (odporúčam pozrieť profil Viktora Vinczeho na Instagrame a jeho uložené stories o plienkach, kde nájdete oveľa viac info).

Dnes sa už dajú kúpiť aj ekologické plienky, ktoré by sa na skládke rozložili (keby ich nazavalila kopa iného odpadu), ale ak napríklad vaša obec používa spaľovňu a nie skládku, tak je jedno či používate také alebo onaké.

Pozitívna správa v tomto smere je, že od roku 2021 sa zmenou zákona uvádza povinnosť obciam zaviesť aj hnedé odpadkové koše a teda domácnosti budú musieť triediť biologicky rozložiteľný odpad a obce ho budú kompostovať. Výnimkov je zatiaľ Bratislava a Košice, kde sa spaľovanie odpadu využíva na tvorbu energie. Takže takto nadobudnú ekologicky rozložiteľné plienky trochu väčší zmysel aj na Slovensku.

Vlhčené obrúsky na umývanie riťky patria do tej istej kategórie zbytočného odpadu. Spotrebuje sa ich obrovské množstvo, lebo je to jednoduché a pohodlné. Sama som veľmi často po nich siahala aj v situáciách, keď to nebolo vôbec potrebné. Napríklad, keď Meli dojedla, veľmi často som ju poutierala práve obrúskami, namiesto toho aby som ju vzala takú špinavú do kúpeľne umyť sa. Od toho sme už upustili a v posledných mesiacoch sme minimalizovali aj používanie vlhčených obrúskov pri prebaľovaní. Všetky kakopríhody riešime rovno vo vani.

Látkové plienky sú na pohľad náročná cesta. A pri nesprávnom prístupe môžu byť rovnako škodlivé voči prírode ako tie jednorázové (pranie pri príliš malých množstvách… opäť odporúčam stories u Viktora). Ale ak sa ich naučíte používať správne, tak je to určite lepšie ako ich jednorazová alternatíva. Na túto tému má niekoľko výborných videí na IGTV Erika Bistrovič @ina_mama_v_chorvatsku.

Cieľ do budúcnosti: Používanie látkových plienok pri ďalších deťoch. Používanie handričiek miesto vlhčených obrúskov.

Hračky

Pokiaľ ide o udržateľnosť pri deťoch, treba hovoriť aj o hračkách. Bežné obchody sú preplnené plastovými hračkami. Nejdem sa hádať o tom, či sú pekné, funkčné alebo aké. Ale sú vyrábané z plastu, rýchlejšie sa pokazia, často sú príliš krikľavé a deti viac rozptyľujú ako im umožnia príjemnú hru. Hoci v Európskej únii existuje veľa regulácii na bezpečnosť hračiek, aj tak sa pri plastových môže stať, že ich pôvod je tak trochu podozrivý. Mamičky nakupujú dokonca hračky aj z “číny” (Aliexpres, Ebay…) a tam si dovolím tvrdiť, že to už hraničí s riskantnosťou. Nehovoriac o tom, že dovoz jednej hrkálky cez pol sveta zanecháva na životnom prostredí takisto svoju stopu.

My sa snažíme hračky nakupovať s rozumom a to v prvom rade z prírodných materiálov ako sú drevo alebo kaučuk. V druhom rade sa snažíme regulovať aj množstvo hračiek, ktoré Meliska má a tak ju viesť k minimalistickému zmýšľaniu. Samozrejme vyskytnú sa u nás aj hračky z plastu či silikónu. Poväčšine obdržané ako dary a tak sa ich snažíme využiť, udržiavať pri živote a ak sú pre nás “totálne mimo” snažíme sa im nájsť druhý domov.

V tomto smere vidím veľkú potrebu edukovať a informovať rodinných príslušníkov o tom, že veľa hračiek, lacných, kúpených narýchlo len aby niečo dostalo. Deti nepotrebujú veľa hračiek. Ich fantázia im zabezpečí kopu zábavy aj s rolkou od toaletného papieru, krabicou od topánok, štipcami na bielizeň alebo pokrievkami z kuchyne. A keď už hračky nakupovať, tak s rozumom, po dohode s rodičmi, aby to dieťa aj naozaj využilo a neostali strčené niekde na dne krabice. Drevené hračky sú trvácne, vyhrajú sa s nimi aj súrodenci a môžu sa odložiť aj pre vnúčatá. A na to sa snažm pri každom nákupe myslieť.

Práve pred pár dňami som videla úžasné videá detí, kde im mamy naraz ponúkli vždy dve veci. Jedna z nich bola hračka a druhá obyčajná vec z domácnosti. Ovládačka od TV, rolka toaleťáku, varecha, štipec na bielizeň. Čo myslíte, ktorú z dvoch možností si dieťa vždy vybralo?

Menej je viac…

Cieľ do budúcnosti: Minimalizmus v hračkách a edukovanie rodiny pri nakupovaní (nechcených a nepotrebných) darčekov.

Jedlo

V našej spoločnosti (a v západných krajinách ešte viac) sa neskutočne plytvá jedlom. Až 45% ovocia, zeleniny, koreňov a pod. sa na celom svete vyhadzuje. To je skoro polovica!!!! Do koša putuje 20% mäsa, ktorého produkcia je už sama o sebe veľmi náročná na prírodu. 35% ulovených rýb a morských plodov sa vyhodí. A pritom naša spotreba je väčšia ako množstvá v oceánoch. Zásoby rýb v oceánoch sa vyčerpávajú…

Príde nám do živote nový človek a čoskoro mu nestačí len mamičkino mliečko. Prichádzajú prvé príkrmy. A veľmi často je to veľa pokusov a omylov. A jasné, že nejaké jedlo sa nakoniec vyhodí. Ale dá sa s tým množstvom niečo robiť? Určite áno.

Skúste si nákupy a varenie naozaj poctivo a voped plánovať. Striktne! To čo nie je na zozname sa nekúpi. Ak potrebujete 4 mrkvy, ale zväzok stojí o euro menej, kašlite na ten cenový rozdiel. V konečnom dôsledku sa vo veľa prípadoch stane, že to jedlo navyše, ktoré bolo lacnejšie, vyhodíte.

Na jar minulého roku, keď začala korona a Marcel ostal doma som sa do takého poctivého plánovania z vervou pustila. Jednak som vedela, že spotrebujeme doma viac, keďže na obedy nebude Marcel v práci. A takisto sme chceli návštevy obchodu obmedziť na minimum. Za to obdobie, keď som bola precízna v plánovaní a rozvrhovaní jedál pre nás, ale aj pre Melisku, sme znížili množstvo vyhodeného jedla u nás doma skoro o polovicu. A ušetrili sme, napriek tomu, že sme varili viac, z nášho rozpočtu na jedlo. Keď na mňa došla kríza, začali sme si skôr jedlo objednávať a varili sme nerozvážne, tak sa to na peňaženke ukázala veľmi rýchlo a na odpade takisto.

Príkrmy a jedlo pre deti nie sú až taká veda. A dôležité pri tom plánovaní je zaradiť to, čo bude jesť dieťa aj sebe do jedálničku. Len si to pripraviť na iný spôsob ako pyré (hoci Marcel občas po Meliskyných kašičkác pokukoval). Na začiatku tie deti zjedia naozaj len pár lyžičiek a skladovať napríklad batát, zemiak, mrkvu, ktorú ste už načali je často nevhodné a veľmi náročné.

A neskôr, keď je dieťa staršie sa už naozaj dá pekne vymýšľať menu pre celú rodinu, pestro a s rozumom. A nie je potrebné vyvárať extra pre vás a pre dieťa (pokiaľ samozrejme netrpíte nejakými intoleranciami, či alergiami). Na blogu som vám dávala napr. recept na tekvicové rizoto, pre malých aj veľkých:

Cieľ do budúcnosti: vrátiť sa a vytrvať pri poctivom plánovaní nákupov a varenia.

Detská móda

Na záver blogu spomeniem už len opäť tému fast fashion, ale teraz sa na to pozrieme z uhľu novorodenca, ktorý za prvé tri mesiace života môže vyrásť zo svojho baby oblečenia pokojne aj o dve čísla. A tieto rapídne zmeny s nadchádzajúcimi mesiacmi nespomaľujú, práve naopak.

Najmä pre nové mamy je veľmi ťažko odhadnúť, čo budú potrebovať pre bábätko. Na internete poľahky vygúglite odporúčané počty dupačiek, čiapočiek, ponožiek… Ale ktorá mama odolá a nenakúpi svojej budúcej ratolesti aj ten tretí cute outfit? Ja sa hlásim, guilty as charged! Teda u mňa to prišlo až neskôr, lebo my sme na začiatku dostali naozaj všetko potrebné zdedené po mojom synovcovi, sesterniciných deťoch, vzdielenejšej rodiny ale aj od kamarátov. A bolo to super.

Na tých kúskoch sme sa pomaly naučili, čoho koľko míňame, čo nám chýba a čoho máme až až. Eventuálne sme približne po pol roku dokonca všetko tiredili a posúvali ďalej známym, lebo sme toho mali naozaj veľa.

Bábätkám je jedno, čo majú oblečené, pokiaľ je to pohodlné, zo zdravého a príjemného materiálu a vhodné na dané počasie. No a čo, že to má niekde dierku, škvrnku alebo je to inej farby, aká sa pripisuje jeho pohlaviu. Ak máte možnosť dostať zdedené oblečenie pre bábo, kývnite, hláste sa, volajte a berte! Neolutujete to.

Detská fast fashion je ešte o to viac fast, ako z nej deti rýchlo vyrastajú. Investujte radšej do zančiek, ktoré tvoria rastúcu módu a ideálne, nájdite si také, ktoré tvoria doma, na Slovensku. Nechcem sa tu príliš opakovať z predošlého blogu, ale podporiť domáceho tvorcu je stokrát lepší nápad ako vyhodiť peniaze za ňuňu huňatý svetrík z akrylu, ktorý šili niekde v Bangladéši v neľudských podmienkach.

Second-handy sú takisto skvelou alternatívou pre nákup detských vecí. Ja mám rada Brumlu. Obrovský výber pekných, neokukaných značiek zo zahraničia. Každý týždeň nové kúsky, rôzne sezóny. Skrátka nakupuje sa tam s dobrým pocitom. Meliskin outfit na Vianoce sa skladal práve aj z kúskov z Brumly.

Vďaka Lapkinn a nášmu Mama Live rozhovoru na IGTV som sa dozvedela ešte o jednom parádnom projekte, mysliacom ekologicky a na potreby najmenších detičiek. Volá sa Eko – KoloVrátok a je to online prenájom bábätkovského oblečenia. Vyskladané sety, zimné alebo letné, s optimálnym množstvom jednotlivých kusov, so 100% prírodnej biobavlny, v neutrálnom unisex dizajne (všetko so všetkým ladí). Pripravené na vašu objendnávku. A keď dieťa vyrastie, jednoducho oblečenie vrátite, oni sa oňho postarajaú a pokiaľ je vhodné na ďalšie nosenie, prenajme si ho ďalšia rodina.

Cieľ do budúcnosti: Obmedziť nákup detského oblečenia v reťazcoch fast fashion, uspokojiť sa s menej vecami (hoci je to lákavé, nakupovať nové a cute veci) a viac nakupovať od slovenských zančiek a second-handov.

Výbava pre bábätko

No a ešte na záver, jeden tip, na ktorý som zabudla, ale napísala mi ho jedna z vás. Výbavička pre bábätko. Mám o tejto téme celý jeden blog, kde som zhodnotila 10 najužitočnejších vecí pre nás.

Ale ako sa k nákupu výbavičky dá postaviť zodpovedne? No predsa nákupom z druhej ruky. Veci ako kočík, vanička, prebaľovací pult a iné viete na bazáre kúpiť poľahky. My sme si spísali zoznam vecí, ktoré sme chceli určite nové (napríklad matrac do postieľky, kočík, nosič), ale reálne som všetko sa snažila zohnať na Facebooku Market place alebo cez rôzne bazárové appky. Určite sme tak nie len ušetrili peniažky, ale aj životné prostredie.

No, čo dodať? Nie je to ľahká cesta, ale nič, čo za to stojí, nie je jednoduché. Treba sa na túto cestu vydať s tým, že si nechávate priestor pochybiť, učiť sa a hlavne prechádzať si týmtio zmenami postupne. Držím vám aj nám veľmi palce. Na tému udržateľnosti a minimalizmu sa v tomto roku určite viac zamerám.

0 thoughts on “Udržateľný život s deťmi

  • Látkové plienky rozhodne odporúčam, vobec to pranie a trocha žehlenia nezaberie veľa času a hlavne, dieťa rýchlo pochopí, že sa práve pocikalo a defacto sa dcérka sama cez deň odplienkovala v 12mesiacoch co minimalizuje nielen odpad ale je omnoho rýchlejšie a praktickejšie splachnut obsah nocnika a umyť dieťa ako riešiť kupovanie plienok, smradlavy a večne plný kos a podobne 😀 a napr my sme do 1,5r kúpili nové iba spodné prádlo a pančušky z oblecenia(všetko dedime alebo hlavne bazáre-aj kočíky, postieľka, autosedačka, stolička 🙂 podporujem Ta v udržateľnom postoji! 🙂

Leave a Reply

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

You may use these HTML tags and attributes:

<a href="" title=""> <abbr title=""> <acronym title=""> <b> <blockquote cite=""> <cite> <code> <del datetime=""> <em> <i> <q cite=""> <s> <strike> <strong>