Hľadanie miesta
Ak ste čítali článok o tom ako mi had zjedol zásnubný prsteň, tak už viete, že my sme plánovanie našej vysnívanej svadby začali ešte predtým ako ma Marcel požiadal o ruku. Prečo? Lebo som bola realista a nečakala od neho toto zaužívané gesto s pokľaknutím na jedno koleno. Po pár rozhovoroch o našej budúcnosti sme sa obaja videli s obrúčkou na prste a tak sme začali plánovať. A išlo to hrozne…
Naše podmienky
Mali sme asi tri veľké podmienky:
- chceme svadbu v prírode, nie v meste
- chceme veľkú svadbu
- nechceme riešiť logistiku zložitého prepravovania hostí, takže muselo to byť okolie Bratislavy.
Tieto dve podmienky viedli k tomu, že sme náš pôvodný termín 9.9.2017 zrušili. Nevedeli sme nájsť dostatočne veľké miesto, ktoré by spĺňalo naše predstavy a aj pohostilo niečo vyše 70 ľudí. A tápali sme aj ďalej. Logicky sme pôvodný termín svadby zrušili, prišlo aj to oficiálne požiadanie o ruku a nový termín – 25. máj 2018. Naše výročie.
To nám akoby dalo nový vietor do plachiet a pošťastilo sa nám. Kamarát mi spomenul jedno miesto, ale bolo neďaleko Trnavy. V tomto momente sme si povedali, že asi skúsime aspoň ísť na obhliadku, lebo všetky ostatné možnosti sme vyčerpali.
Výlet do rozprávky
A tak sme si spravili výlet do malej dedinky Dechtice. Na miesto, ktoré sa volá Planinka.
Myslím, že môžem s čistým svedomím povedať, že bod jedna sa už viac splniť nedal. Boli sme uprostred prírody, uprostred lesa. Išlo nám hlavne o súkromie, netrápiť sa s nočným kľudom nejakej dediny, sídliska a podobne. Zaľúbili sme sa na prvý pohľad. Obrovský areál s pávmi, krásny malý historický kaštieľ, nič prehnané, jednoduché a krásne.
Bod dva bol o niečo problematickejší, ale našli sme dobré riešenie. Kapacita priestorov bola skôr okolo 50 hostí. Hlavná sála mala ešte jednu menšiu susednú, ktorá slúžila zväčša ako tanečný parket. My sme ale vymysleli, že si parket pravíme vonku na zadnej terase, ktorú prekryjeme stanom. Získali sme tak ďalší priestor na 3 stoly a pokojne sme sa zmestili s našim počtom hostí (vrámci nášho rozpočtu). Svadba v máji a tanečný parket vonku mi nezdal ako veľký risk. Vstup na ňu bol priamo z hlavnej sály a celkovo tie priestory mali skvelý flow, od vstupu s fotokútikom, cez hlavnú sálu až po parket.
Komplikácie? Možno….
Bod tri nám však nedal spať. Hostí sme mali z celého Slovenska a keby bola svadba v Bratislave, vedeli sme ich ubytovať u seba a rodiny. Takto sme sa chtiac nechtiac museli uchýliť k plánu B – ubytovať sa na mieste. Čo nebol problém. Miesta tam bolo až-až. Nešlo o žiadne wellnes, ani hotel. Ubytovanie bolo formou izieb s poschodovými posteľami a spoločnými kupeľňami. Ale uzavreli sme to tak, že kto by s tým mal problém, bude si musieť zabezpečiť odvoz sám. Najprv sme sa z tejto možnosti netešili. Predsalen to bol jeden extra výdavok a náš budget to pocítil. Ale nakoniec sme z toho urobili predĺžený víkend aj s oslavou prvých narodenín môjho synovca a všetko do seba pekne zapadlo. Ale o tom až niekedy inokedy.
