Rozprávkové fotenie mamy a dcéry

Rozprávkové fotenie mamy a dcéry

Toto je príbeh jednej mamy, ktorá si vysnívala, že sa chce nachvíľku premeniť na krásnu vílu a užiť si chvíľku v rozprávke aj so svojou malou Medulienkou. A aj sa jej ten sen podarilo splniť. V jeden krásny septembrový deň, keď slnko krásne svietilo, zažila rozprávkové fotenie…

Žena, keď sa stane mamou, odsúva všetko na druhú koľaj. Zo všetkého najviac ale asi seba. Je to prirodzené. Je to inštinkt. Nikoho tým neuráža, ani neotravuje. Ale je dôležité, aby nezabudla. že je tu aj ona. Že na jej snoch stále záleží. Že aj ona má právo chcieť sa cítiť krásna. Asi by bolo fajn, keby jej to občas niekto pripomenul (ehm, haló hovorím o vás, manželia, frajeri a priatelia).

Odkedy som sa stala mamou ja, dala som si záležať, aby som si našla kde-tu aj chvíľku pre seba. Najprv sa mi to zdalo veľmi ťažké a sebecké. Ale práve vďaka môjmu mužovi som sa ozaj mohla vybrať kaderníčke, či na masáž. To ale boli také tie relaxačné chvíľky. Stále som mala pocit, že mi chýba cítiť sa nejako výnimočne. Asi to znie divne, veď výnimočné je to, že som mama. To je neopísateľný pocit. Vždy mi preto prišlo hlúpe, že rozmýľam nad malichernosťami. Ale nedalo mi to. Kdesi v hlave mi stále rezonoval jeden z mojich dávnych snov – zmeniť sa na modelku. Postaviť sa pred super fotografa, nechať sa “vyfintiť” od hlavy až po päty a zachytiť to, ako sa budem cítiť “krásna”, na fotografii.

Ale po pôrode? S kilami navyše? S kruhami pod očami? Čo ti šiši?

A potom skrsla v hlave myšlienka. Miškine fotky som obdivovala už dlho. Vlastne odkedy ich začala zverejňovať som si ich prezerala a v duchu ochkala, že a ja chcem byť taká čarovná ako jej modelky. Moja predstava sa začala pomaly meniť. Vždy, keď som si všimla, že Meliska je už zasa kúsok staršia, šikovnejšia, iná… A doplo mi to. Ona nebude navždy moje malé bábätko. Nebude sa ku mne v noci túliť. Nebude na mňa takto pozerať tými jej modrými očami. Príde chvíľa, keď dáme zbohom aj kojeniu. Chvíľam, keď sme si najbližšie. Chvíľam, o ktorých som netušila, že pre mňa budú takto veľa znamenať. Napísala som Miške…

Niektoré veci sa skrátka majú stať. Miška bola hneď za a dohodli sme sa, že sa dohodneme, keď prídeme na Slovensko. S malou dušičkou som sa ešte dodatočne spýtala, či jej nebude prekážať nafotiť aj chvíle, keď sa bude Meliska dojčiť. No a Miška mi na to povedala, že jej snom je zachytiť práve aj takýto moment. Bolo mi v tej chvíli jasné, že toto dopadne úžasne.

V deň fotenia ma Miška sama nalíčila aj učesala. Korunovala ma jednou zo svojích krásnych kvetinových čeleniek, ktoré už roky tvorí pod značkou Magaela. Vybrali sme aj jednoduchý “kojo-friendly” outfit. Ja som sa konečne mala možnosť navliecť do krásnej tylovej sukne od Peter a Lucia (Marcelov svadobný oblek sme mali práve z ich dielne) a aj Meliske sa ušli krásne mini ružové šatočky a mini venček. Malá a veľká víla si mohli ísť spraviť výlet do svojej rozprávky.

Marcel bol takisto s nami a možno sa pýtate, prečo som ho do tejto rozprávky nezahrnula. Popravde, najprv som myslela, že nebude súhlasiť, že zasa niečo vymýšľam. Že by sa musel nejako špeci obliecť a tváriť na fotky. Keď som mu náš plán odprezentovala, tak reakcia naozaj bola nejaká taká, ale už keď sme boli v danom momente a fotili sme sa, myslím, že mu to bolo aj chvíľku ľúto. Miška bola ale taká skvelá, že nám pár spoločných fotiek na záver spravila.

Foto: Michaela Ďurišová
Foto: Michaela Ďurišová

Ja si teda dávam “check” k ďalšiemu splnenému snu. Cítila som sa nádherne. Aj počas fotenia aj teraz, keď tie fotky každý deň obdivujem. Cítila som sa nadšene, keď som videla Melisku ako sa jej fotenie páčilo, ako s nami spolupracovala a ako na záver sladko zaspinkala. Už navždy mi ostáva pamiatka na toto krásne a jedinečné obdobie, na moju malú Medulienku. Ďakujem Miške za jej pohľad cez objektív na nás.

Medulienka je moja láska…

Leave a Reply

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *