Môj ideálny deň vs. realita (2020)

Pred tromi rokmi som napísala krátky príspevok (nenazvem to blog, lebo šlo ozaj len o dva odseky), kde som odprezentovala svoj ideálny deň. Už ani neviem ako som naň dnes natrafila a zamrzelo ma, že grafika, ktorú som k tomu blogu vytvorila a ktorá predstavovala môj ideálny deň sa niekde stratila (zrejme, keď som menila doménu). Škoda, bola som zvedavá ako asi vyzeral môj ideálny deň, predtým než som žila v zahraničí, bola mama a manželka.

Avšak aj teraz môžem snívať o tom, ako by taký úplne dokonalý deň mal vyzerať. A prišlo to práve vhod, v čase, keď každý deň bojujem s tým byť aj trochu produktívna, splniť aspoň 50% toho čo si naplánujem a cítiť sa spokojne. Nejdem predstierať, že si to rovno dám aj za ciel, aby moje dni takto vyzerali. Ide o čistú fantáziu, o želanie, o sen…

05:00 budíček, raňajky, začvičiť si

06:00 sprcha a sadám za počítač pracovať

08:00 príprava raňajok pre Melisku a Meliska sa budí

09:00 ranná prechádzka a ihrisko s Meliskou

10:30 desiata v parku alebo v meste na kávičke s kamoškou

11:30 príchod domov, sprcha a príprava obedu

12:00 Meliska spapá obed, zaspáva, ja dokončujem obed pre nás

12:30 S Marcelom sadáme na terasku a spolu obedujeme a kecáme

13:00 naložím riady do umývačky a sadám za počítač pracovať

14:30 Marcel mi uvarí kávu

15:00 Meliska sa budí, dáme si olovrant, hráme sa

16:00 ideme k bazénu

17:00 Marcel končí v práci a berie Melisku von, ja upracem byt

17:30 opäť sadám za počítač a pracujem

19:00 večeriame všetci spolu na teraske

19:30 Meliskin kúpeľ a uspávanie

20:30 program s Marcelom – film, PS4, debata pri pivku

23:00 dobrú noc

A teraz si to poďme rozobrať na drobné.

Ja som odjakživa bola ránostaj. Na mňa doslova a dopísmena platí ráno je múdrejšie večera. Pred rokmi som sa zamilovala do knihy The Miracle Morning od Hal Elroda, ktorý spojil niekoľko princípov, či návykov úspešných ľudí a vytvoril tak rannú rutinu, ktorá mu zmenila život. Keďže bolo pre mňa prirodzené vstávať ráno skoro, skúsila som si privstať ešte o niečo skôr a zakomponovať jeho rady do svojej rannej rutiny a čudaj sa svete, ono to fakt fungovalo. Preto by som veľmi rada zasa našla v sebe vôľu vstávať ráno skoro a byť produktívna. A úplne ideálne by bolo, aby ešte Marcel s Meli spali a ja som mala kľud len pre seba.

ranné vstávanie v Londýne za čias bez dieťaťa

Veľa nasledujúcich bodov na mojom zozname sa bežne v našom dni aj nachádza. Avšak nikdy nie tak pekne pokope. Buď ráno nejdeme hneď skoro von alebo sme von len krátko kvôli teplu a potom sa doma potíme a nudíme. Meli teraz najradšej behá a tak byť s ňou vonku na prechádzke a na ihrisku je tá najlepšia voľba. Ideálne by bolo, aby som mala na to viac energie (alebo aby bolo viac ihrísk v príjemnom tieni).

na prechádzke

Varenie obedu pred tým ako ide Melisa na obed spať je čistá utópia. Strašne rada by som varila spolu s Meli po boku, ale to si skúsime až keď jej zaobstaráme učiacu vežu. Ak vôbec potom bude mať na to ona trpezlivosť. Realita našich dní je taká, že varím až keď Meliska zaspí, my obedujeme tak o druhej a Meli keď sa zobudí.

obedy na teraske

Poobedia bývajú v podstate celkom podobné ako si ich aj predstavujem. Len posledné dni som nemala veľa energie na prácu (mojou prácou myslím redigovanie mojej knihy, tento blog, môj nový podcast a podobne). A už vôbec nemávam energiu na okamžité odpratanie riadov po obede.

Ak Marcel môže a skončí naozaj o piatej, moje podvečere vyzerajú takto ideálne. Ak musí byť v práci dlhšie, sem-tam vybehnem s Meli von ja a inokedy mám krízu a nervózne očakávam, kedy skončí. Melisa medzitým tancuje alebo zametá alebo robí striešky.

na prechádzke poobede

Večere sú tie, ktoré by som po skorom rannom vstávaní najradšej zmenila. Nikdy spolu nevečeriame. Zaprvé, často býva Marcel s Meli vonku oveľa dlhšie, zadruhé Meliska pije stále veľa mliečka a tak ju nechcem prepchávať na noc nejakou kašou či chlebíkom. No a za tretie sme vždy večer takí nerozhodní, že kým sa dohodneme na tom, čo jesť budeme, je neskoro.

V mojom ideálnom dni trvá naša večerná rutina len hodinku. Realita je však iná. Kúpanie či sprcha trvá raz pár sekúnd inokedy 20 minút. Uspávanie trvá dlho. Ale to je ok. Naučila som sa nestresovať sa z toho, netlačiť na pílu a nechať Melisku zaspávať v jej tempe. Nemá mi čo ujsť. Marcel tak má tiež aspoň nejaký čas len pre seba a náš spoločný program nás počká.

zaspávanie občas takto krásne
a občas takto…

Realitou je, že večer doháňam prácu, ktorú nestíham cez deň. Preto mi všetko aj trvá dlhšie ako by som si priala, lebo večer mi to už tak nepáli. Moja baterka hlási 10% a nabíjačkou je spánok. Sem-tam sa na prácu vykašlem a fakt si pustíme film. Posledné dni sa hráme The Last of Us Part II. Teda Marcel hrá a ja chillujem a sledujem príbeh.

No a večierka je tak nejako podobná. Aj teraz sa mi už zvečeriava, ale dni (noci) keď dokončujem blog sa to vždy natiahne. Ak píšete alebo ste niekedy niečo písali tak zrejme viete, že keď je slina, tak ju treba využiť až kým nevyschne. A ja ako chronický perfekcionista musím dopísať, uložiť, pripraviť titulku a fotky. Skrátka mať všetko tip top.

Dnes to však neurobím, lebo sa idem držať svojho motta Kto verí, uvidí… a možno, ale iba možno si nastavím na ráno budík a ak Meliska nebude mať zlú noc, tak sa mi podarí vstať ráno skôr a začať deň inak. Ideálne…

Leave a Reply

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

You may use these HTML tags and attributes:

<a href="" title=""> <abbr title=""> <acronym title=""> <b> <blockquote cite=""> <cite> <code> <del datetime=""> <em> <i> <q cite=""> <s> <strike> <strong>