Ako to funguje u nás? Aký je Meliska spachtoš? Máme dostatok spánku aj my s Marcelom? Na všetko toto a ešte viac vám dám odpovede v tomto blogu, ktorý chystám už veľmi dlho. Zvažovala som, či vôbec o tom písať, ale váš záujem ma presvedčil. A takisto aj nedávne, hm nazvyme to udalosti vo svete internetu, keď sa spustila vlna kritiky na mamy, ktoré sú proti spánkovým tréningom. Ale o tom, potom.
Akúkoľvek metódu výchovy, kŕmenia, či spánku sa rozhodne rodič poskytovať svojim deťom, je to len a len jeho rozhodnutie. Nemal by byť za to kritizovaný, odsudzovaný a už vôbec nie je na mieste, aby jeden rodič urážal toho druhého (ok, povedzme si to úprimne, aby jedna matka urážala druhú). Všetky informácie v tomto článku berte ako moju osobnú skúsenosť, nie rady. Takisto aj ja som si čítala rôzne články a blogy o tom, čo mi bolo sympatické, ale nebrala som to ako návod na zaručený úspech, lebo každé dieťa a každý rodič je iný. Čo funguje v jednej rodine, nemusí fungovať v druhej.
V jednej posteli? Rozhodne nie!
Toto bolo moje presvedčenie dlho predtým, ako som sa matkou stala. Keď som otehotnela, všade som tvrdila, že my určite spať s bábätkom v jednej posteli nebudeme, lebo je to nebezpečné a nepohodlné. Určite ho naučíme spať vedľa v postielke a pod. Jednak som sa bála ako by na to reagoval Marcel. Taktiež sa mi zdalo nemožné zmestiť sa na posteľ veľkosti 160. Teraz mi ale je už jasné, že také veci človek asi nemôže naplánovať a rozhodnúť o tom dopredu. V konečnom dôsledku, je to predsalen aj o tom malom novom mäkkučkom človiečiku, ktorý príde na svet a dá vám vedieť, kedy a kde je spokojný alebo nespokojný.
Zmena názoru
S blížiacim sa termínom pôrodu som musela riešiť praktické otázky toho, kde dáme postieľku. Usporiadanie nášho bytu a hlavne spálne ma ale prinútilo zvažovať nahradiť klasickú postieľku menšou, určenou práve na co-sleeping, ktorá sa pripojí k vašej posteli a bábätko je blízko, ale vo svojom vlastnom kráľovstve. Rozhodli sme sa kúpiť značku Chicco Next2me, ktorá bola využiteľná do 6 mesiacov. Prečo sme nepoužili hneď od začiatku klasickú postielku bez jedného zábradlia? Jednoducho pre moje pohodlie. Spálňu máme naozaj malú a nato, aby som z postele vedela vyjsť sa musím presunúť až na úplny kraj postele. To bol po pôrode takmer nadľudský výkon a tak menšia postieľka, ktorá mi umožnila normálne si sadnúť a z postele zísť bol v tomto smere win-win.
Meli sme si priviezli domov po týždni od jej narodenia (tu si môžete prečítať prečo) a prišla naša prvá spoločná noc – v nemocnici totiž Meliska bola na neonatologickom oddelení, nespala so mnou na izbe. Obaja sme boli dosť v strese z toho, čo nás čaká a Marcel povedal, že ho mám hocikedy zobudiť, keď budem potrebovať pomôcť. Melisku sme uložili v perinke spinkať do jej postielky a my sme sa uložili do postele. Bola som prakticky nonstom hore alebo v polospánku a kontrolovala som ju (či dýcha, či tam je, či niečo nepotrebuje…) A keď bol čas kŕmiť, posadila som sa, čo bol takisto nadľudský výkon s mojimi zraneniami z pôrodu, a Meli som si vzala na seba, nakŕmila som, uspala na rukách (90% zaspala hneď na prse) a opatrne som sa ju snažila preložiť späť do postielky vedľa mňa. Tu nastával zväčša problém. Hneď ako som ju položila sa prebrala. Nie s plačom, iba nepokojom a musela som ju brať späť na ruky a takto dokolečka.
Pre mňa najväčší problém a stres bolo to, že som od únavy aj posediačky občas zaspávala a bála som sa, že mi vypadne z rúk alebo že jej nejako ublížim. A hoci večer, na nočný spánok sme ju uložiť vedeli do postielky celkom bez problémov, či už ja alebo moja mamina, ktorá s nami bola 5 týždňov alebo Marcelko. Ale v noci to už bolo o inom. Tam som na to bola sama a veľmi ma to znervózňovavlo. Nehovoriac o únave.
Skúsila som to
Jedného dňa som volala so sestrou a ona mi povedala, že jednoducho v noci kojila poležiačky v posteli. Že nech to skúsim aj ja. Vôbec som nevedela ako na to. Musela som si pozrieť kadejaké obrázky a videá, kým som to skúsila prvý krát. A poviem vám, hneď prvý raz to bolo víťazstvo. Bolo to pohodlné, Meliska bola v kľude a spinkala „ako bábätko“. Skúsila som to teda aj v noci, ale s tým, že som ju kojila len z tej strany, na ktorej bola aj postieľka, nedala som ju medzi mňa a Marcela. Úplne s čistým svedomím vám môžem povedať, že sme sa prakticky vyspali celú noc. Keď bolo treba, Meli si našla prso a pila v spánku mliečko. A ja som pri tom mohla driemať.
Môj spánok je vo všeobecnosti, odkedy si pamätám veľmi ľahký. Zobudí ma čokoľvek. Takže po pár týždňoch som sa odvážila (po dohode s Marcelom), že ju nechám spať aj medzi nami, lebo piť len z jedného prsa celú noc bolo nepraktické. Bála som sa zápalu. Marcel s tým bol ok, vedľa neho som dala ešte dlhý vankúš a otestovali sme aj túto verziu. Môj inštinkt ma aj v noci vždy prebudil, keď som mala pocit, že by sa Marcel mohol prevrátiť a Meli priľahnúť. Ale nikdy sa to nestalo, vždy som ho len trošku popravila, upravila vankúš a spali sme ďalej. A spíme tak doteraz…
vtedy 
teraz
Zásady bezpečného co-sleepingu
Návodov ako na spoločné spanie je veľa. Napríklad toto je veľmi dobrý článok, ktorý si môžete prečítať po anglicky. Celkovo myslím nie je problém nájsť dostatok informácií o tom, čo je bezpečné a čo nie. Tu sú ale tie zásady, ktorými som sa riadila ja:
1. Nočné dojčenie – prevencia pred SIDS
Niekoľko štúdií dokázalo, že dojčenie aj v noci dokáže znížiť riziko náhleho úmrtia dieťaťa (SIDS) až o 50% (zdroj). Ja som vždy vedela, že kojiť chcem čo najdlhšie a ako to pôjde, takže som sa ani nočnému kojeniu nevyhýbala. Hoci to je únavné a náročné a Marcel sa ponúkal, že bude vstávať a buď kŕmiť Meli z fľašky odstatým alebo umelým mliekom, ja som to tak nechcela. A vďaka Bohu nám to funguje stále na 100%. Samozrejme nie každá mama može a chce dojčiť. To vás ale od spoločného spánku nemusí odrádzať a pri dodržiavaní ostatných bezpečnostných princípov to je určite možné.
Je pravda, že dojčené deti sa v noci budia častejšie ako napríklad tie na UM. Je to preto, že mliečko od maminky cítia, nie vždy sa najedia dosýta a ani nespia úplne hlbokým spánkom. Avšak keďže sú blízko pri mame, neprebudia sa úplne a mama vie dieťa veľmi rýchlo utíšiť a uspať a tak prakticky spí lepšie a dlhšie.
Deti na UM zvyknú prespať viac hodín, ale takisto aj spia hlbším spánkom a teda v prípade, že by nastalo apnoe (zastavenie dýchania) sa ťažšie preberajú ako dojčené deti, ktoré spia s mamou. Aj o tomto bolo uskutočnených veľa štúdií. Skvelým zdrojom je aj štúdia Dr. McKenna, ktorý je svetovým odborníkom na spoločné spanie a vo vzťahu k dojčeniu a SIDS.
2. Spánok vždy tvárov v tvár
Keď už Meli spala v posteli s nami (to bolo väčšinou od polnoci do rána, dovtedy spala v postielke), vždy, aj keď sa nekojila som spala tvárou otočená k nej, ideálne v C pozícii. Čiže môj chrbát bol akoby zaoblený do písmena C a nohy som mávala pokrčené pod Meliskou. Nikdy som sa k nej neotáčala chrbtom. Takto som ju vždy vnímala, keď začala byť nesvoja alebo sa prebudila a ona cítila mňa a mliečko a spala oveľa pokojnejšie.
Tu ale musím podotknúť, že keď sa Meli začala pretáčať, veľmi rada spala pritúlená práve k Marcelovi. Keď spala medzi nami, tak som ich často v noci našla ako sa k sebe túlia. Prvých pár razov v panike, že prečo nie je dieťa pri mne. Neskôr vždy s radosťou, že aj s Marcelom má krásne puto, ktorého dôkazom bolo aj jej niekoľko mesačné ranné prebúdzanie sa s úsmevom na perách a prvým slovom „tata“ vždy po zobudení. Ráno som jej bola doslova ukradnutá a tata bol jej hrdina. Teraz sa o zasa trošku zmenilo, lebo pociťujeme, že na Meli doľahla separačná úzkosť a tak som zasa stredobodom jej pozornosti ja.
3. Pevný matrac
Toto som napríklad vôbec nevedela a ani nezvažovala pri kúpe nášho matracu, keď sme sa do Španielska prisťahovali. Mali sme vlastne šťastie, že sme kúpili matrac, ktorý nebol z pamäťovej peny ako sme pôvodne zvažovali. Povrch, na ktorom dieťa spí by mal byť čo najrovnejší a najpevnejší, takže žiadne „sexi“ vodné postele a teda ani matrace z pamäťovej peny, gauče, kreslá či tulivaky. Do budúcna budem vyberať matrac, ktorý bude určite ešte pevnejší ako náš, lebo hoci je ok, mohol by byť na tom aj lepšie. Takisto plachta by mala byť pevne natiahnutá a nie voľná. Všetko je to kvôli zníženiu rizika zadusenia sa.
4. Žiadne prikrývky a vankúše
Toto pravidlo platí nie len pri spoločnom spaní. Dieťa by malo spať bez vankúša či vankúšov v posteli, bez prikrývky, deky ba dokonca ideálne aj bez rôznych mantinelov, hniezd a plyšákov. V tomto smere som nedodržiavala úplne všetko, ale snažila som sa to poňať jednoducho tak ako som videla, že to pri nás funguje.
My s Marcelom spíme pod jedným veľkým paplónom, nemáme každý svoj. Ideálnejšie je rozhodne, aby mal každý rodič svoj vlasný. Ale kedže vždy ja alebo Marcel spíme do veľkej miery odokrytí, neriešila som to. Ak spala Meli medzi nami, buď spala na prikrývke a teda sme ju nemohli nechtiec prikryť alebo sme jeden z nás spali odokrytí. Predsalen sme tu mali v tom čase leto a obrovské teplá, takže to bolo easy. A keď už bola Meli väčšia, vždy sa sama odkopala, neznáša prikrývky. Čo sa týka vankúšov, tie som v posteli eliminovala na čo najmenšie a nikdy sme ich nekládli na úroveň Meliskinej hlavičky.
Keď spala v postielke, kým sa ešte neprevracala na bruško a na chrbát sama od seba, mala v rohu pri nohách vždy jedného plyšáka, lebo som vedela, že jej tam nijako nezavadzia a neobmedzuje ju. Odkedy sa pretáčala a začala loziť a hýbať sa, tak v postielke má aj mantinel, lebo sa vždy veľmi obúchava o zábradlie postielky. Ale nikdy nespí tvárov k nemu. Odsledovala som si to a viem, že je to pre ňu takto lepšie.
5. Do postele len s triezvym rodičom
Toto je veľmi dôležité! Nikdy, ak ide váš partner (alebo aj vy) čo i len na jedno pivko ho neenchávajte spať v jednej posteli spolu s bábätkom. Alkohol ovplyvňuje to ako človek spí a riziko, že by bábätko bolo priľahnuté, udreté alebo čokoľvek iné je veľmi veľké. nehovoriac o tom dychu, že áno 🙂 Ak išiel Marcel na pivo, spal v obývačke na gauči a bodka.
6. Bábätko spiace na chrbte alebo boku
Melisku som vždy kládla spať len na chrbát a ak sa kojila, občas spala na boku. Dávala som na to pozor. Ale tu treba podotknúť, že toto bude fungovať len dovtedy, kým sa vám dieťa nezačne pretáčať samé ako sa mu zachce. Áno, existujú rôzne pomôcky, ktoré tomu pretáčaniu môžu zabrániť. Ja som používala chvíľu manšie pevnejšie vankúše ktoré som jej priložila k zadku. Ale aj to bude fungovať len istú dobu. Meli od 5 mesiacov skrátka chcela spávať na brušku. Keď som ju pretočila sa buď zobudila alebo sa pretočila zasa späť. A tak som ju časom nechala. Stálo ma to na začiatok kopu nervov, ale dôverovala som jej, že vie čo je pre ňu pohodlné a dobré. Aj teraz spí vedľa mňa na brušku a dobre jej je. Práve aj pre toto je dôležité mať naozaj pevný matrac, bez pokrčenej plachty.
7. Pozor na prehriatie
Píšuc tieto riadky z bytu, kde máme približne 27 stupňov počas leta v Španielsku, je toto veľmi dôležité. Žiaľ nemáme doma klímu a naša spálňa sa v noci vie zmeniť na poriadnu pec. Vedeli ste, že ideálna teplota, pri ktorej by dieťa malo v noci spať je iba 18°C ? Rozmedzie 18 až 22°C je ponímané ako ok. No to u nás rozhodne v lete nemáme. A hoci používame ventilátor a vetráme, aj tak sa to v noci pohybuje niekde okolo 24°C . A tak si dávam pozor na to, aby bola Meli oblečená len v ľahučkých pyžamkých. Keď bola ešte bábätko, presne v lete som ju prestala zavinovať, lebo to bolo veľmi nebezpečné. To, že sa vám bábätko prehrieva zistíte tak, že mu chytíte zátylok. Ak je priveľmi horúci, je mu priteplo.
Tak a to je k mojim zásadám zrejme všetko. Dávam si ešte pozor, aby som mala vypnuté vlasy, ale keďže ich nemám extra dlhé, nikdy to nebol problém. Ak máte dlhé vlasy, určite je to fajn vypnúť ich, aby dieťaťu nezavadzali.
Štádiá spoločného spánku sú rôzne. Rozhodne je to iné teraz, keď už Meliska chodí a vie dokonca aj sama zliezť z postele ako keď bola ešte bábätko. Ale učíme sa za pochodu.
Približne už mesiac a pol Meliska preferuje spať vo svojej postielke, ktorú máme stále pritlačenú priamo k posteli a ak je smädná, prelezie ku mne a vypýta si mliečko alebo samoobsluha 😉 Sú noci, keď ani neviem povedať, či sa vôbec zobudila. Sú noci, keď buntoší aj dve hodiny. Spln, zuby, teplo – to všetko to ovpplyvňuje a chcieť od dieťaťa, aby spalo ukážkovo každú noc je čistá blbosť. Inak to nepoviem. Veď aj my dospelí máme problém zaspať, keď nás niečo trápi, tak prečo to očakávať od detí?
Aj ja som mala momenty, keď som zvažovala, že niekto mi musí pomôcť naučiť Melisku zaspať samú. Som rada, že som sa na to nikdy nedala nahovoriť. Veľmi ma dostal aj blog od Dianky, práve o tom ako podľahla nátlaku okolia a skúsila spánkový tréning. Áno, moja dcéra je naučená, že zaspáva so mnou, buď pri kojení alebo ležaní a túlení sa ku mne. Je to obmedzujúce? Áno, určite do istej miery, ale o čo ma ukracuje? O nič, čo by som nevedela dohnať inokedy. Má krásny spánok, zdravý spánok, je spokojná a vie, že sa môže na mňa spoľahnúť. Nič netrvá večne a raz sa budeme na tieto momenty ich ranného detstva obzerať a priať si, aby sme sa s nimi mohli ešte chvíľu túliť a mojkať. Ale už to budú zrazu papulnatí tínedžeri 😀
Co-sleeping alebo teda spoločné spanie je skvelé! Ale nie je pre každého. Ak ho zvažujete, veľa si o ňom prečítajte a dajte hlavne na svoju intuíciu. Ak ste zásadne proti, aj to je ok. Len si možno nevytvárajte zidealizované predstavy o tom, čo vás čaká a skôr ako siahnete do peňaženky platiť niekomu, aby „naučil“ vaše dieťa spinkať, sa naozaj zamerjate na to, aby ste vnímali jeho signály a potreby. Materstvo, rodičovstvo nie je niečo, čo sa naučíte z učebnice. Verte sebe aj dieťaťu, že vaše spoločné fungovanie sa bude vyvýjať a rozumieť si budete stále viac a viac. Láska robí divy!