Naša skúsenosť so sťahovaním sa a životom v zahraničí
Odísť žiť do zahraničia alebo ostať doma? Myslím, že v dnešnej dobe si túto otázku kladie ak nie každý, tak každý druhý mladý človek na Slovensku. Podľa tohto článku z Refresher žije mimo Slovenska až približne milión Slovákov. My s Marcelom sme sa o tom nikdy nejako extra nerozprávali, obaja sme mali (dobrú) prácu na Slovensku. Ale potom si Marcelova práca začala vyžadovať pravidelné týždenné cestovanie do Londýna a my sme sa touto možnosťou začali zaoberať o niečo viac. Začiatkom roka 2018 dostal ponuku a tá bola už zo Španielska. Ani sme sa o tom nemuseli veľmi dlho rozprávať a keď ho prijali, hneď sme sa rozhodli, že sa tam presťahujeme.
Vôbec sme ale netušili, čo také sťahovanie sa do zahraničia obnáša a na čo všetko sa musíme z finančného hladiska pripraviť. Nehovoriac o tom, že sme vôbec nerátali, že ja pôjdem na materskú a teda budeme žiť len z jedného príjmu.
Ako prvé sme si otvorili stránku numbeo.com, kde si viete porovnať náklady na život akéhokoľvek mesta s tým vaším. Na obrázku nižšie môžete vidieť úvodné info, ktoré nám táto stránka ponúkla, keď sme porovnali Bratislavu s Barcelonou. Pre ľahšiu predstavu som upravila plat v čistom v Bratislave na 1 000 eur mesačne. Pre udržanie približne rovnakého štandardu života v Barcelone je potrebné zarábať v čistom cca o 30% viac.
Sťahovanie a bývanie
Keď sme sa konečne vysomárili z Marcelovej zmluvy a zistili, koľko bude zarábať v čistom on, bolo potrebné rozhodnúť sa, kde budeme bývať. On tam začal pracovať v júli. Koncom júna sme sa tam spolu vybrali na mini dovolenku a zoznámenie sa s mestom. V pláne sme mali obzrieť si rôzne časti Barcelony a vybrať si, kde budeme bývať. Realita bola však taká, že bolo za tak krátky čas skoro nemožné sa v jednotlivých štvrtiach zorientovať a nieto sa ešte rozhodnúť.
Tip – Ak sa plánujete sťahovať do zahraničia, nájdite si na Facebooku skupinu Slovákov žijúcich v tom meste a pridajte sa do nej. Začnite sa pýtať, hľadajte v histórii odpovede na svoje otázky. Určite tam na mnohé nájdete odpovede od ľudí s rovnakou skúsenosťou.
Hneď po tom, ako som sa ja vrátila na Slovensko som zistila, že som tehotná a tak sme celé to hľadanie bývania museli prehodnotiť. Barcelona sa mi nezdala práve lákavá na prechádzky s bábom v kočíku. Okolité mestečká už zneli sľubnejšie. Okrem toho, aj Marcelova práca sa nachádzala v jednom z nich. Sant Cugat del Vallés – krásne mesto. Len tak mimochodom – štvrté najdrahšie v celom Španielsku (to sme vtedy ešte nevedeli, tak vám radím, urobte si prieskum poriadne).
Náš rozpočet na nájom sme si stanovali medzi 1 000 až 1 200 eur za 3-izbový byt. Čo sme nevedeli, resp. s čím sme nerátali bolo, že väčšina bytov sa tu prenajímala nezariadených, v tom horšom prípade bez akýchkoľvek spotrebičov. Takisto sme boli prekvapení z poplatkov, ktoré sa platili realitnej agentúre a zo zálohy, ktorú si za byty nájomcovia pýtali. Záloha sa tu pohybuje od minimálne 2 mesačných nájmov pokojne až do výšky polročného nájmu (áno, čítate dobre – pokojne až 6 000 eur). Poplatok agentúre predstavuje spravidla 10 % ročného nájmu plus daň).
Takže len na to, aby sme vôbec mohli a mali kde bývať sme na začiatok potrebovali približne 4 až 5 000 eur.
Mali sme ale šťastie, byt, ktorý sme našli a v ktorom aj teraz bývame bol na svoju lokalitu za veľmi dobrú cenu. Záloha bola „len“ dva mesiace. Bol nezariadený, avšak mal vstavené skrine a šatník (čo je tu celkom rarita) a samostatnú práčovňu aj s práčkou a sušičkou. Kuchyňa bola taktiež plne vybavená, hoci staršia. Chýbala len mikrovlnka, bez ktorej sa človek dokáže zaobísť.
Takže poďme ďalej počítať. Navrch toho, čo sme už za byt zaplatili ho bolo potrebné aj zariadiť. Zvažovali sme, že nejaký nábytok presťahujeme zo Slovenska. Z môjho prieskumu vyšlo, že sťahovanie by nás stálo okolo 1 000 eur. To mi prišlo ako fajn suma, ale nevedeli sme, či by sa nám náš nábytok do bytu pomestil a hodil a Marcel sa tam sťahoval až v septembri a nemal to teda celé ako pomerať. Rozhodli sme sa, že teda budeme nakupovať tu z bazárov a starej dobrej IKEA. Suma sumárum sme na začiatok do nábytku a riadu či iných nevyhnutností vrazili ďalších +/- 2000 eur (nerátajúc všetko čo sme potrebovali kúpiť pre prichádzajúce bábo, o tom zasa inokedy).
Stravovanie
Podľa štatistiky na numbeo.com sú potraviny v Barcelone v priemere o 20% drahšie ako v Bratislave. Čo sa týka stravovania v reštauráciách, to je iný príbeh. Tu sa sumy pohybujú oveľa vyššie. Musím povedať, že naše bývanie v Španielsku je zároveň aj našim prvým spoločným bývaním o 2 (teraz už 3) osobách. Naša prvá vlastná domácnosť, kde sme za hospodárenie boli zodpovední len my dvaja. Takže ja vám ozaj neviem povedať, koľko sme míňali na potraviny na Slovensku. Zato viem, že do reštaurácií sme chodili pomerne často, pokojne aj dva, trikrát do týždňa. S tým sme prestali veľmi rýchlo, to vám viem povedať hneď.
Keďže Marcel má v práci zabezpečené obedy (buď úplne zadarmo alebo mu nejaká malá suma odchádza z výplaty – nevie, neprišiel doteraz na to ako to je) tak naše výdaje na potraviny nie sú až tak veľké ako by boli, ak by sa musel stravovať v nejakej reštaurácii alebo ak by som mu varila. Toto vieme teraz veľmi dobre porovnať, lebo odkedy vypukla pandémia a Marcel je doma s nami, naše účty za potraviny naozaj vzrástli možno aj o 20 až 30%.
V priemere ale na potraviny míňame približne 300 eur mesačne. Teda poviem to inak, rozpočet, ktorý sme si stanovili na potraviny je 300 eur, míňať by sme vedeli určite viac, ale už vyše roka sa riadime budgetovým systémom, ktorý vám priblížim v inom blogu.
Odkedy varím aj pre Meli tak sa snažím nakupovať čo najviac lokálne na trhu či v zelovoci, mäso priamo u mäsiara, pečivo z pekárne a nie z obchodu a tam tie sumy sú ešte o kus vyššie ako v supermarketoch. Do reštaurácií chodíme naozaj pomenej. Máme obľúbenú palacinkáreň, jednu zdravú reštauráciu, jednu pizzériu a jeden burger. Zájdeme do jednej z nich približne raz za mesiac. Zväčša môžeme rátať s minimálne 50 eurovým účtom (okrem palacinkárne, tá taká drahá nie je) za dve hlavné jedlá plus nápoje a (občas) dezert.
Energie
Väčšinu zimy nadávame na to, prečo máme také tenké steny aj okná a kúriť musíme prakticky nonstop od novembra do apríla. A to sa podpíše aj na účtoch za energie, ktoré si tu nájomcovia platia sami, nie sú zahrnuté v nájme. Kúrenie máme plynové, ale veľa ľudí kúri len elekrickými ohrievačmi alebo majú klímy a kúria tak, lebo v byte nemajú radiátori (najmä v historickejších budovách v centre Barcelony). Opäť, toto je niečo, čo nemám ako veľmi so Slovenskom porovnať zo svojej vlastnej skúsenosti, ale podľa štatistík sú tu energie (kúrenie, voda, elektrina a pod.) o 30% lacnejšie ako na Slovensku. Neviem, či sme sa v tom vôbec doteraz zorientovali, lebo účet za vodu nám chodí každé 2 mesiace, za elektrinu každé 4 a za plyn každé 3. V priemere ale platíme za energie 100 eur mesačne.
Zaujímavosť – všetky energie si nájomca musí nahlásiť na vlastné meno, nie je to evidované na majiteľa bytu. Na začiatku to bolo bez znalosti jazyka celkom žúžo dobrodrúžo dohodnúť to a zorientovať sa v tom.
Za internet doma platíme približne dvojnásobok, čo by sme platili za to isté doma. Mobil má Marcel firemný a ja platím mesačne 9 eur za mobilný internet a volania, ktoré prakticky nevyužívam. (Obaja ale stále platíme paušály za naše slovenské čísla, lebo sme blbí a nezrušili sme ich keď sa dalo).
Zdravotníctvo
Zdravotná starostlivosť je v Španielsku zadarmo a pomerne na vysokej úrovni, čo sa týka starostlivosti o pacienta. Avšak je bežné, že doktori štrajkujú, sú dlhé čakacie doby k lekárom a podobne a tak si veľa ľudí platí aj súkromné zdravotné poistenie. My takisto (z rôznych dôvodov, ktoré tu teraz rozoberať nebudem). Marcel má ako benefit v práci zvýhodnené súkromné poistenie a mesačne platíme za nás troch približne 150 eur. Toto je náklad, ktorý by sme chceli ale čoskoro odbúrať, zatiaľ nám v tom bráni len naša pohodlnosť a spokojnosť s Meliskinými doktormi (sme leniví hľadať nových).
Cestovanie
Kým sme mali auto, tak sme ho aj pomerne veľa využívali, aj keď skôr na krátšie vzdialenosti. Pohonné hmoty tu sú trošku lacnejšie. My sme v priemere míňali okolo 50 eur mesačne, zatiaľ čo na Slovensku to bolo 300 eur (ale tam sme toho aj viac najazdili).
Zato verejná doprava je pomerne výhodná. Jedna jazda, pri ktorej môžete využiť počas hodiny a pol všetky dostupné dopravné prostriedky vychádza na približne 1 euro (pri kúpe lístka do jednej zóny na 10 jázd). Samozrejme záleží od toho, v akej zóne býva človek, my sme to vyhrali a naše mesto spadá ešte do zóny 1. Ak musíte cestovať medzi viacerými zónami tak sú ceny lístok samozrejme vyššie (porovnať to môžem s tým, keď do Bratislavy cestujete napríklad z Pezinku, Malaciek, Stupavy). Pri vyššom počte jázd alebo pri mesačnom lístku pre pravidelne cestujúcich ľudí je tá suma ešte nižšia. My osobne využívame verejnú prepravu veľmi málo, všade sa dostaneme peši. Povedzme že raz za mesiac treba ísť doktorom, čo sú 2 zastávky vlakom.
Voľný čas a služby
Niežeby sme teraz nejaký voľný čas ako rodičia ročného dieťaťa mali, ale ešte keď som bola tehotná, sme chodili raz, dvakrát do mesiaca do kina. To v našom meste bolo lacnejšie ako doma, hoci to nebol žiadny super komplex ako Cinemax. Lístok nás stál vždy okolo 6 eur.
Členstvo vo fitku by sa dalo porovnať s fitkami v Bratislave. Zato napr. skupinové cvičenia sú tu podstatne drahšie. Hodina zumby tu pokojne vyjde 7 eur, zatiaľ čo doma som platievala okolo 3 eur.
Ísť len tak na kávičku a koláčik s kamoškou vyjde podľa mňa trošku drahšie alebo porovnateľne. Záleží to veľmi od lokality. Zato ísť večer na pivo či na vínko už ide trošku hlbšie do peňaženky (ale nemáme kedy chodiť na pivko, takže pohode :D)
Čo sa týka služieb, z tých, ktoré viem porovnať, tak kaderníčka ma vyjde menej alebo rovnako ako na Slovensku. Inak sú tu služby všeobecne drahšie. Hodinová masáž začína približne na 60 eurách, doma som chodila tak za 25 až 40, ak šlo o niečo „fancy“. Kozmetika, manikúra, pedikúra – taktiež všetko drahšie. Za jazdu taxíkom zaplatíte určite viac, 5 minútová jazda do našej nemocnice ma stojí približne 10 eur. Platené parkoviská sú takisto drahšie.
Neviem, koľko sa teraz na Slovensku platí babysitterkám, ale keď som strážievala deti kedysi ja, platili mi 5 eur na hodinu, tu berú babysitterky minimálne 10. Uvidíme, či niekedy v budúcnosti využijeme. Čo si raz za približne 2 týždne doprajeme je upratovačka na 2 hodiny, ktorá berie tiež 10 euro na hodinu. Toto tu patrí k úplne bežným nákladom snáď každej rodiny, ktorú tu poznám a výpomoc v domácnosti si platia týždenne aj na viac hodín.
Aby som tento veeeeľmi dlhý blog ukončila, tak podstatné je na záver dodať, že by sme si tu nemohli dovoliť žiť z jedného platu ak by Marcel zarábal o 30% viac ako na Slovensku. Máme tú výhodu, že nás jeho práca nie len uživí, ale nám dopraje aj pohodlný život a ja som za to veľmi vďačná. Väčšina rodín sa bez oboch pracujúcich rodičov nezaobíde, ani tu, ani na Slovensku. Neviem si predstaviť, aké to musí byť ťažké, dať dieťa aj v tak malom veku do jaslí, či mať pre neho opatrovateľku. Ale to je na úplne inú tému. Dajte mi vedieť, či sa vám tento blog zdal užitočný a či by ste si život v zahraničí, či už v Španielsku alebo inde, chceli vyskúšať.
Barbora says:
Super clanok, dakujem za prehlad. Tiez sme s manzelom chceli ist na par rokov do zahranicia ( muz mal aj skvele ponuky) ale prekazilo nam to moje tehotenstvo ?. Mozno sa nam to raz podari, ja mam osobne spanielsko velmi rada.
marina says:
Tak vidis, mna ani to tehotenstvo neodradilo aj ked mi dost ludi z okolia radilo, aby sme nesli. 🙂 mozno sa vam to este niekedy v buducnosti podari, clovek nikdy nevie co mu do cesty pride. Aj ked myslim ze so starsimi resp. uz odrastenymi detmi sa to zvazuje zasa vsetko inak 🙂
Andie says:
Pekne si to zhrnula:))..podľa toho čo píšeš, to nevyzerá tak hrôzostrašne ako v iných európskych štátoch/mestách, čo je super 😀 Vďaka za článok, len tak ďalej!
marina says:
Dakujem Adka, bolo to celkom osviezujuce zhrnut si aj takto pre nas 🙂
michaela hornakova says:
Ahoj
Dakujem za super clanok. Prave zhanam info o Spanielsku nakolko sa tam chceme prestahovat. Zijeme teraz v UK ale uz mame dost. Ak by som ta mohla poprosit o viac info ohladne veci co nam ako Slovakom treba na zivot a robotu v Spanielsku bola by som rada.
misa151@yahoo.co.uk
DAKUJEM
MISA
Eva Mizerakova says:
Ahoj aj my zijeme v Uk a rozmyslame nad zmenou.
Spanielsko je nasa prva volba aj ked mozno ine mesto. Budem rada za kazde info.
mizerakovaeva5@gmail.com
Lenka says:
Dakujem za clanok, popravde rozmyslame s muzom a nasim 4rocnzm synom, ze by sme sa vybrali a na par mesiacov/pol roka/rok sa prestahovali do Spanielska. Chceli by sme sa naucit jazyk, nie hned si hladat robotu… nevies mi prosim poradit ako je to so skolkami pre cudzincov, musi chodit iba do sukromnej?
dakujem za odpoved
Marina says:
Ahoj, ďakujem za komentár 🙂 Určite nemusí len do súkromnej. Ale na tak krátky čas ako píšeš by ho asi nevzali do šátnej. Na ten rok to ešte hej, keby ste prišli vopred a vybavili to. Treba mať vybavené ale doklady ako NIE a empadronamiento (plus nájomnú zmluvu) a neviem ako je to s NIE pokiaľ sa ide študovať. Obrátila by som sa v tomto prípade na ambasádu v Madride a zaslala im otázky. Alebo sú na to super skupiny na FB, my sme boli priamo v skupine pre expatov v našom meste a aj v Barcelone. Prípadne hľadaj Slováci v… a mesto kam by ste uvažovali ísť 🙂 držím palce !!
Lenka says:
Dakujeme. ano v podstate iba dnes sme sa rozhodli ist tymto smerom, kym maly este nie je skoloupovinny a mame co to nasetrene. dame si tu pauzu, pojdeme sa naucit jazyk, aby sme mali potom aj na trhu prace viac moznosti. Tebe ako dlho trvalo naucit sa spanielcinu? chodila si aj na nejake kurzy tam? idem sa teda skusit popridavat na FB skupiny a este raz dakujem a drzim ti palce vo vasom zivote, urcite to s tak malym dietatom, alebo teda ako tehotna nebolo lahke.
Marina says:
Dakujem Lenka. My sme sa dopredu Španielčinu neučili a keď sme prili prihlásili sme sa na jeden kurz. Hodina do týždňa. Ale to bolo málo. Boli sme v komunite anglicky hovoriacich, tak sme neboli nútení. Potom paradoxne najviac som sa naučila v nemocnici pri pôrode 😀 a až keď prišiel lockdown španielsky, tri mesiace sme nemohli vyjsť z domu, tak sme si dali online hodiny aučili sa pravidelne. Pri pravidelnosti to išlo veľmi rýchlo.. Pre nás bola trošku nevýhoda lokalita a miestna katalánčina. Nepoviem, že nehcceli s nami hovoriť lokálni španielski, ale neboli nadšení a nesnažili sa moc. Katalánčina je iný level :-O
Martina Hojgrová says:
Super článok. S manželom zvažujeme odchod zo Slovenska a Španielsko vyzerá ako miesto, kde si vieme predstaviť život. Chceli by sme to spraviť postupne, teda manžel by tam išiel prvý, má tam známeho, ktorý by mu vedel pomôcť s prácou na začiatku. Ja v druhom kole, mladšia dcéra tu ešte navštevuje strednú školu. Súčasná situácia na SK a vízia, že ešte mnoho rokov nemôžeme očakávať nejaké zásadné, či už ekonomické alebo politické zmeny nás čoraz častejšie utvrdzujú v tom, že je načase urobiť túto zmenu…samozrejme máme aj obavy ako to celé vypáli…
Marina says:
Ahoj Martinka, dlhšie som nezavítala do komentovej sekcii a až teraz som tvoj prečítala 🙂 Veľa karát hrá v prospech života v zahraničí, my sme preč od 2018 a teraz sa vraciame na Slovensko, lebo už nechceme byť preč od rodiny. Hold, situácia tam veru nie je ideálna, uvidíme ako to vypáli ale držím vám palce. My sme odchod zo Španielska oľutovali, ale žiaľ korona nám narušila plány. Nech vám to vyjde:)
Aďka says:
Ahoj Marina,
ostali ste na Slovensku, či ste sa vrátili do Španielska?
Ja som pred rokmi definitívne zrušila svoj profil na fb (nič mi to nedalo). Mohla by si mi napísať aj na môj email?
Vďaka!