Denný a večerný spánok dieťaťa (12 až 18 mesiacov) a zmena režimu počas dovolenky

Spánok je tak často riešená téma medzi matkami, až by ste si mohli myslieť, že niektorá z nás už prišla na to ako to všetko zvládať bez stresu. No ten stres je žial až príliš často súčasťou uspávania detí či riešenia toho koľko a kedy spia. Stres vyvoláva najmä porovnávanie. Luckin Jožko spí celú noc, Maťkin Peťko nemal na dovolenke problém a spinkal ako vždy, ale moja Ela buntošila do polnoci. NO a v neposlednom rade, čo som odpozorovala na sebe, stres zhoršuje moje dojmy z uspávania a aj samotné uspávanie.

Táto téma bola od vás ale veľmi žiadaná a tak vám idem napísať o našej skúsenosti s tým, čo sa dialo, keď Meliska prestala spávať viackrát za deň, ako sme jej nastavili rutinu a čo sa dialo, keď sme dovolenkovali. Pri niektorých pasážach si požičiam aj informácie z knižky BATOLE – SVET SPÁNKU A USÍNÁNÍ  od Lenky Medvecovej Tinkovej (@prosimspinkej na Instagrame), ktorú práve čítam a ktorá mi pomohla nestresovať.

Prechod z 2 na 1 spánok

Meliska oslávila svoje prvé narodeniny v ten istý týždeň ako bola u nás v španielsku vyhlásená karanténa a “state of alarm”. Úplný zákaz vychádzania. Pri dieťati, ktoré sa v ten istý týždeň naučilo postaviť sa a začínalo chodiť bolo 24h zatvorenia v malom byte, no nazvyme to peklíčkom. V tom čase (teda vo veku 12 mesiacov) zvykla vstávať pred siedmou a cez deň mala dva spánky, ktoré boli v celkom pravidelných časoch a večerný spánok bol celkom konzistentný tiež. Do postele sme si líhali okolo siedmej a zaspala väčšinou pred pol ôsmou. Úplná pohodla. Ale…

Ako sa rozvýjali jej pohybové zručnosti začal sa meniť aj jej spánok. Energiu, ktorú mala, bolo veľmi ťažké spáliť na 12m2 našej obývačky a tak začali prvé problémy s jej denným spánkom. Doobedný spánok jej už o 10tej doobeda nevyhovoval. zaspávala občas aj 30 minút a spánok trval podobnú chvíľu. A poobede nechcela zaspať už vôbec, snažila sa byť hore a nakoniec na ňu prichádzala únava ešte príliš skoro na to, aby sme ju už uložili na nočný spánok, ale príliš neskoro aby to bol len šlofík.

Ako uvádza Lenka v knižke BATOLE, väčšina detí prechádza z dvoch na jeden denní spánok vo veku 12. až 18. mesiacov. Vo veľkej miere môže byť denný spánok do 2 rokov vecou génov a neskôr ho ovplyvňujú aj sociálno-kultúrne zvyky v krajine, kde žije. (1)

Z Meliskinho správania som usúdila, že teda chce už spávať iba raz za deň a vrhla som sa na to riadne zhurta. Doobeda som ju naťahovala aktivitami a snažila sa, aby mala čo najviac pohybu tesne predtým, ako by mala ísť spať. Vyzeralo to, že to bude tá správna cesta. Avšak Meli sa zo spánku budila často s plačom (čo dovtedy nebol jej prípad) a večerné uspávanie sa zmenilo na boj.

Tu prišiel ten stres, o ktorom som hovorila v úvode. Keď Meliska nevedela naobed zaspať, bola som nervózna, stále som sa sťažovala Marcelovi aké to mám ja ťažké a že ona, hoci je unavená, nechce spať. Večer som bola takisto nervózna, lebo som si nevedela naplánovať online hodiny španielčiny. Buď sa mi Meli uprostred hodiny zobudila alebo ešte nespala. A zasa ten stres…

Keď som si o tom písala s kamarátkami, v jednom momente odznela aj veta: “Možno ešte nie je pripravená mať len jeden spánok…” Ale ako že nie? Veď dávala jasné signály. No teraz, keď si čítam Lenkinu odpoveď na otázku Kedy viem, že dieťa už nepotrebuje dva spánky? tak mi je jasné, že tie signály až tak jasné neboli a že skôr šlo o moje nadšenie a túžbu po tejto zmene a snažila som sa Melisku prispôsobiť režimu, ktorý vyhovoval mne a nie jej.

Tak aké sú teda tie signály, že dieťa je pripravené mať len jeden spánok?:

” – dieťaťu trvá omnoho dlhšie zaspať pri jednom zo spánkov (a opakuje sa to častejšie ako raz za týždeň)

– zrazu dieťa protestuje a nechce ísť spať

– občas niektorý zo spánkov preskočí

– zhoršil sa jeho nočný spánok a zaspávanie ” (2)

Tak som sa rozhodla urobiť krok späť a prestať to tak veľmi riešiť. Meliske to ešte približne mesiac trvalo, kým tieto signály začala vysielať. V tom období teda spávala opäť dvakrát za deň, zväčša len 30 minút a bola spokojná. Takisto nastala zmena v tom, že sme mohli začať chodiť von na prechádzky a som presvedčená o tom, že to nato malo veľký vplyv. Počase občas jeden zo spánkov vynechala, priši aj tie protesty, problém zaspať a budenie sa v noci.

Ako som k tomu pristupovala teraz? Pomaly a postupne. Posunula som jej doobedný spánok najprv o pol hodinu, potom o hodinu. Jedného dňa jej už poobedný spánok nebolo treba. Ďalší deň opäť… prešiel týždeň a ona šla spať vždy v tú istú hodinu o 11tej a spala približne hodinku. To mala približne tých 15 mesiacov.

S príchodom leta a tepla sa jej spánok samozrejme opäť zmenil a je to pochopiteľné. Ako povedala moja mama pri jej poslednej návšteve u nás: “Už nikdy nepoviem, že južania sú leniví, oni sú len unavení z toho tepla…” Veru, poobedná siesta dáva veľký zmysel, keď žijete v krajine, kde je v lete v priemere 35 stupňov v teni a ešte o šiestej večer sa natierate opaľovákom, lebo slnko pečie ako bláznivé.

Momentálne má Meliska skoro 17 mesiacov a jej denný spánok sa ustálil približne na 1,5 až 2,5 hodinách. Zvykne zaspávať o 12tej alebo neskôr.

Večerná rutina

Pár mesiacov dozadu som vám našu večernú rutinu točila na video na IGTV. Odvtedy však prešla dlhá doba a teda zhrniem to teraz tu.

Niekde som prednedávnom počula, že dieťa ma prirodzene viac energie doobeda, ako poobede. Zväčša to tak býva aj u nás dospelých, lebo veď v noci spíme dlhšie a tak sme ráno plní života. Poobede tej energie ubúda. Deti vo veku 1 až 2 roky vydržia doobeda hore niekede medzi 4-6 hodinami a poobede je to už menej. To však neplatí pri našej Meli. Aspoň ja mám ten pocit. Jej obedný spánok jej zväčša dá energiu na tých 5-6 hodín, dokonca sme mali dni keď to bolo aj 7 hodín.

Ale teraz už k tej našej večernej rutine. Nemôžem ju nazvať ideálnou. Ako som písala v nedávnom blogu, ideálny deň zatiaľ u nás neexistuje. Večere bývajú občas hektické.

Naša večerná rutina začína večernou prechádzkou von, zväčša okolo 18tej. Tú v 90% absolvuje s Meliskou Marcel, kým ja doma pracujem. Osvedčilo sa nám, že Meli večer lepšie spí, keď sa ide vybehať priamo pred spánkom a zároveň je momentálne príliš veľké teplo, aby sme šli von na ihrisko skôr ako o tej piatej, šiestej.

Po návrate domov, okolo 19.30 nasleduje rovno kúpanie. Meliska momentálne nevečeria. Od večerí som upustila už dávnejšie, keďže vždy zaspávala pri dojčení a aj kvôli tomu, že počas večerného výletu von zvykne ďobkať ešte nejaké ovocie. Ona má najväčší apetít ráno a počas dňa jej už klesá. A tak ju večer zbytočne nekŕmim, keď viem, že bude piť ešte mlieko a ak bude hladná, preberie sa v noci tak či tak opäť na mlieko (a nie, neprekáža mi, že sa budí v noci na kŕmenie).

Po sprche máme už klasickú “SPA” rutinu, kedy ju poriadne osušíme, ponatierame, pomojkáme, učešeme a umyjeme zuby (táto časť sa zatiaľ nezaobíde bez rozprávky na mobile, ale stále sa v tom zlepšujeme).

Čo ma mrzí, že málokedy má Meli ešte potomto trpezlivosť na čítanie rozprávky. Skôr už na ňu ide únava, je nervózna a chce mlieko. Tak jej popri dojčení aspoň rozprávam rozprávky. Takto sa spolu do postele uložíme okolo ôsmej. Niekedy zaspí hneď pri dojčení, inokedy sa nadojčí a kotúľa sa po posteli a postielke možno aj 20 minút. Je to jej spôsob ukladania sa. Viem, že bude spať vtedy, keď si ľahne na brucho a začne kopať nôžkou.

Väčšinu večerov teda spí o 20.30. V noci sa zvykne budiť jeden až dvakrát na kŕmenie alebo sa len potrebuje znovu uložiť. Avšak keď idú zuby (čo za posledné týždne ich išlo dosť veľa) a v tom teple čo momentálne v byte v noci máme, stane sa, že je v noci niekedy aj dve, tri hodiny hore. Nechce sa hrať, len sa nevie uložiť a zaspať. Prípadne drieme a budí sa dokolečka–dokola.

Zmena režimu pri cestovaní alebo dovolenke

Vytvorenie si dobrých spacích návykov a dobrej rutiny je drina. No a cestovanie a dovolenky sú nepriateľom rutiny. Ak sa rozhodnete s dieťaťom v tomto veku cestovať, myslím, že s tou zmenou je potrebné rátať. Deti si na nové prostredie zvykajú dlhšie ako my. Takisto ich ovplyvní dlhá cesta autom, let, iné počasie a mnoho nových podnetov, ktoré bežne nemajú. Máte len dve možnosti:

a – nechať všetko plynúť a prispôsobiť sa situáciám a deťom

b – svoju rutinu striktne dodržať a naplánovať všetko okolo nej

My sme sa pri terajšej dovolenke riadili bodom A. Program sme žiadny nemali a prispôsobvali sme naše aktivity tomu, kedy Meli chcela spať, prípadne kedy nechcela. Popravde, ani jeden z nás nemal so sebou hodinky a 80% času som netušila koľko je hodín.

V tomto prípade asi vzniká otázka: A čo potom, keď sa vrátime domov? Je to dobrá otázka a neexistuje na ňu jednoznačná odpoveď. Buď môžete pokračovať pár dní v tom, že sa budete riadiť dieťaťom a postupne a pomaly sa vracať k vašej rutine. Ale môžete skúsiť ihneď nastoliť vaše zvyky a uvidíte ako bude dieťa reagovať.

V našom prípade Meliska nemala takmer žiaden problém s denným spánkom. Dva dni zaspávala večer neskôr, ale nie o veľa, max o 30 až 40 minút neskôr ako obvykle.

Možnosť B vám určite dáva akýsi pocit istoty, ale nezaručuje, že dieťaťu sa bude chcieť rutinu dodržať a ani to, že po návrate domov bude stopercetne späť vo sojom živle. Takisto sa môže stať, že bude mať po príchode domov problém, lebo tou zmenou prostredia tak či tak prešlo.

Dá sa tu baviť aj o tom, že je rozdiel, či sa vyberiete na dovolenku do hotela, kde ste limitovaní určitými časmi raňajok, obeda a večere. A je rozdiel ísť niekde na chatu, kde je toto celé vo vašich rukách. My, ak sme chceli jesť večeru spolu aj s našimi priateľmi, tak sme vedeli, že Meliskin večerný spánok bude posunutý, lebo večera iba začínala o pol ôsmej. A boli sme s tým ok, lebo aj my sme si chceli užit ten čas naplno. Áno, keby sme šli do nejakého apartmánu a varili si sami, tak by Meli možno išla spať skôr a my by sme zasa mali “voľný” večer, ale tak to máme bežne aj doma a tak nám vyhovovala zmena. Vám to môže vyhovať rovnako alebo inak.

Myslím, že pri tej zmene režimu je zasa opäť najdôležitejšie nestresovať sa. To je asi mantra tohto článku NO STRESS!!! Ste predsa na dovolenke, máte o niečo viac času a menej povinností a partnera, ktorý má tiež viac času a menej povinností. Nejako to dáte a po príchode domov to nebude trvať dlho, kým si zasa nájdete svoju vlastnú rutinu. Možno to tak na prvý pohľad nebude vyzerať, ale trpezlivosť, pokojný a láskavý prístup sú základ.

Pevne verím, že vám bol ten dlhočizný blog aspoň trochu užitočný a že vám pomôže s trpezlivosťou pri týchto zmenách. Ďakujem ak ste dočítali až sem. Podporiť ma môžete zdieľaním tohto blogu, vypočutím niektorého z podcastov alebo sledovaním napr. na Instagrame.

(1) MEDVECOVA TINKOVA L.: BATOLE – Svet spánku a usínaní, s. 106

(2) MEDVECOVA TINKOVA L.: BATOLE – Svet spánku a usínaní, s. 108

Leave a Reply

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

You may use these HTML tags and attributes:

<a href="" title=""> <abbr title=""> <acronym title=""> <b> <blockquote cite=""> <cite> <code> <del datetime=""> <em> <i> <q cite=""> <s> <strike> <strong>