alebo Polrok, ktorý ubehol ako voda
Hej, hej… neverila som tomu, že môže čas takto rýchlo utekať. Haló, veď len teraz som otehotnela, ako to, že moje dieťa už má pol roka a ja tu o tom píšem (s mesačným oneskorením, kvôli môjmu pokazenému notebooku). Na toto si asi nezvyknem a po príprave na tento blog som si povedala, že musím byť ešte precíznejšia v zaznamenávaní všetkého podstatného. Nedá sa všetko udržať v pamäti a už vôbec sa nedá všetko zachytiť na video či fotku. Čo je asi dobre, lebo ak by to šlo, môj manžel by zrejme vlastnil už minimálne 3 hardisky plné fotiek Melisky.
Naše leto
Na leto v Španielsku sme sa tešili. Že si užijeme výlety k moru a podobne. Avšak realita bola úplne iná. V prvom rade, TEPLO! Stále a všade. Zo dňa deň sa prakticky z príjemného leta o 28 stupňoch stalo poondené 40 stupňové peklo. Okamžite som musela riešiť Meliskin spánok. Stále som ju zavinovala a spalo sa jej tak výborne. Kým sa nám zo spálne nestala sauna a ona sa mi začala prehrievať. Zavinovačka, hoci tenká a príjemne priedušná, musela putovať ta-tam. Nasledoval stres, či bude aj naďalej spávať v celku pokojne a pravidelne. Bohu vďaka, moje modlitby boli vypočuté a Meli spánok na voľno, len v tenkom pyžamku vyhovoval.
Výlety k moru sme si samozrejme vyskúšali. Poriadne vyzbrojení a pripravení na všetko. Stan, opaľovací krém, ľahké prikrývky a pre nás samozrejme aj plavky a uteráky. Nebolo to nereálne. Ak si poznáte svoje dieťa a viete odhadnúť jeho správanie, tak sa myslím dá zvládnuť akýkoľvek výlet. Meli sme schovali do stanu, tam som ju aj nakojila a tam si aj pekne chránená pospala a my sme sa s Marcelom na striedačku okúpali, počkali kým sa zobudí, opäť som nakojila a fičali sme domov. Na jednej strane veľa práce kvôli hodinovému pobytu na pláži (cesta nám trvala cca 25 min), ale na strane druhej môžeme si povedať, že sme to skúsili.
Minidovolenka na Mallorce a maxi na Slovensku
Ku koncu júla pricestovali za nami moji rodičia, Marcelovi sa začala „materská“ a spolu sme si naplánovali krátky výlet na neďalekú Mallorcu. Letenky boli za babku, ale keďže sme sa pre tento nápad rozhodli pomerne neskoro, tak sme si už nemali veľmi z čoho vyberať, čo sa týka ubytovania. Avšak nakoniec sme skončili v ozaj fajn hoteli. Cesta bola samozrejme letecká a bola to taká malá predpríprava na našu cestu na Slovensko. Nebudem sa o nej rozpisovať, lebo tomu bude venovaný samostatný blog, ale dopadlo to nad naše očakávania. Meli podľa mňa ani nevie, že sa niečo udialo.
Tu sme sa odhodlali s Meli aj na kúpanie v mori poprvý krát. Teda, na 2 minúty sme ju namočili a ona neprotestovala. Potom spokojne lebedila s nami na lehátkach.
Keďže boli s nami aj moji rodičia, tak sa nám naskytol aj jeden večer pre seba a s Marcelom sme si vyšli na drink a vodnú fajku, sledovali sme západ slnka na pláži a popravde, tešili sa, kedy si pôjdeme ľahnúť na izbu k našej dcérke. Ale bolo to veľmi fajn, mať chvíľku pre seba. Porozprávať sa trochu viac a usmievať sa len na seba.
Celý august a polku septembra sme strávili na Slovensku. Bolo úžasné vidieť všetku rodinu a kamarátov. Postretávať sa a predstaviť im našu Melisu. Zároveň to bolo aj mega náročné. Už som si akosi zvykla na to byť väčšinu času sama a zrazu každý deň ľudia a ľudia a deti a deti… Zorganizovať si čas, tak aby sme sa naozaj stretli so všetkými ako sme si želali, bolo oveľa náročnejšie ako som čakala.
To platilo aj o zorganizovaní krstu. Keď sa to celé začalo komplikovať, tak sme si povedali, že ho urobíme z týždňa na týždeň a bolo. Žiaden stres a strávili sme veľmi príjemný deň s našimi najbližšími.
Keď sme už boli konečne doma na Slovensku, nemohla chýbať ani návšteva východu a mojich starých rodičov. Meliska je ich deviata a momentálne aj najmladšia pravnučka. Bol to pre mňa veľmi emotívny moment a som veľmi vďačná, že sme ho mohli zažiť.
Takisto sme dostali pozvanie na svadbu mojej bývalej kolegynky Zuzky z Markízy a tak sme to spojili a užili si (vrámci možností) krásny výlet a vešeľe jak še patrí.
Meliska
To ako rýchlo sa vám mení dieťa pred očami v tomto veku je až neuveriteľné. Každý deň je o niečom novom. Žiadna nuda nehrozí. S Marcelom sa predbiehame v tom, kto si všimne jej nový skill skôr. A čuduj sa svete, hoci trávi väčšinu času so mnou, práve pri Marcelovi sa predvádza viac.
Pokroky – Prvý náznak pretočenia na bruško prišiel niečo krátko po tom ako mala 3 mesiace. Zvládla to po pár dňoch skúšania a odvtedy je „tummy-time“ jej oblúbená činnosť. Čo je super, lebo veľa detí ho neznáša. Takto sa vie sama zahrať, zabaviť a pritom trénuje všetky svaly na to, aby sa pripravila na ďalšie pokroky.
Veľmi ju baví aj hrať s hračkami, ktoré nad ňou visia na hrazdičke a vydávajú pekné zvonivé zvuky. Apropo hrkálky sú celkovo hitom a najradšej nimi hrkoce sama. A hryzátka akéhokoľvek druhu u nás tiež nesmeli chýbať. Hoci zuby sa začali tlačiť až ku koncu prvého polroka, ale ďasienka trénovala o stošesť už skôr.
Na začiatku septembra sa nám „rozrozprávala“. Samé „dadada, etete, dejeje a deideee“. Sem tam, vo veľmi uplakaných situáciách už bolo aj „amamamama“ a to som uznala, že teda bude volanie mňa 🙂
Priznám sa, že toto obdobie bolo zároveň aj trochu náročné. Prelom z malého ospalého a stále hladného bábätka, na viac živé, ktoré sa chce hrať a potrebuje oveľa viac pozornosti bol pre mňa náročný. Nevedela som niekedy ako ju zabaviť. Pomohli mi kamarátky, ktoré už majú staršie deti a samozrejme aj internet. Napríklad také balóny priviazané o nožičky, ktoré kopú boli skvelý nápad.
Spánok – Ako som spomínala, museli sme sa prispôsobiť počasiu. Priveľké teplo malo na Meli značný vplyv a pozorovala som, že spávala nekľudnejšie. Respektíve bola v noci častejšie hore. A báli sme sa aj toho, ako na ňu bude vplývať cestovanie a zmena prostredia. To avšak zvládla dobre. Dokonca začala okolo piateho mesiaca spávať prakticky celú noc. Večerné rituály sme začínali okolo siedmej večer, zaspala vždy medzi pol ôsmou a pol deviatou a spala až do šiestej rána. Až na pár výnimiek. Problém bol, že sa v noci snažila občas pretočiť na bruško a to ju zobúdzalo, ale pokiaľ som ju správne uložila, pomohla si vankúšmi, ktoré jej urobili bariéru, tak to bolo v pohode.
Kojenie – to nám aj naďalej išlo a ide dobre. Nijako som sa neunáhľovala s tým, zavádzať príkrmy. S pediatričkou sme sa dohodli, že tak spravíme až po návrate do Španielska, keď bude mať pol roka. Priberala dosť a bolo vidno, že jej mliečko stále chutí. Plus, praktickosť kojenia pri cestovaní je najviac. Prežili sme vďaka tomu aj cestu autom na východ, hoci nám trvala raz toľko ako za normálnych okolností. Nehovoriac o tom, keď sme leteli. Aj pre mňa boli tieto mesiace tými ozaj krásnymi, lebo som si uvedomila, že takáto blízkosť sa nám už nenaskytne. A podarilo sa nám aj dohodnúť si fotenie s úžasnou Miškou Ďurišovou a zachytiť aj práve tieto momenty. Už sa neviem dočkať na výsledok a určite o tom niečo napíšem.
Tak a myslím, že na zhrnutie tohto úžasného obdobia by to aj stačilo. Dalo by sa písať ďalšie hodiny o tom, čo všetko je na tomto čase krásne, ťažké alebo prekvapujúce. No ani sa nenazdám a bude tu vianočný update a Meliska bude mať už 9 mesiacov.
Teším sa, že som späť a že môžem opäť pre vás (ale aj pre seba) písať tieto riadky. Ak máte nejaké témy, ktoré vás zaujímajú, pokojne mi napíšte správu na Instagrame alebo komentár pod blog.