Sťahovanie na Slovensko, tipy pri lete s 18 mesačným dieťaťom
Ak sledujete môj Instagram, tak isto viete, že už som aj s Meliskou na Slovensku. Prečo? No vláda nastolila od 1. septembra povinnú karanténu na 10 dní. Pôvodne sme mali letieť až 9. Avšak to by sa nám už skomplikoval presun z Viedne na Slovensko a narušilo by mi to svadobno-pracovné plány, ktoré ma čakajú cez víkend 18. až 20. A tak vznikol šialený nápad v piatok ráno začať rýchlo baliť a v sobotu letieť domov.
Asi to bolo dobré rozhodnutie, Meliska tak nebude musieť byť 10 dní doma zatvorená, ja stihnem svoje pracovné povinnosti. Ale ruka v ruke s pozitívami idú aj nejaké negatíva.
a) s Marcelom sa neuvidíme minimálne 2 týždne (už teraz ho Meliska hľadá všade s jej nežným „tatata“ )
b) musela som vo veľmi rýchlom čase zbaliť to nevyhnutné a ak som niečo zabudla tak je to všetko na Marcelovým pleciach
c) Marcel sám musí zbaliť a preniesť do skladu všetok náš nábytok a roztriediť zvyšné serepetičky na to čo berieme na Slovensko a čo ostáva v Španielsku
d) keďže budem na malú pár dní, týždňov viac-menej sama tak mi bude veľa roboty stáť
Sťahovanie by nemalo byť robené v zhone, ale žijeme v šialenej dobe a tak sa tomu prispôsobujeme. Vedeli sme, že rozhodnutím vrátiť sa dočasne na Slovensko si vyrábame robotu navyše. V podstate v priebehu pol roka budeme dvakrát, možno trikrát podstupovať kolotoč balenia a sťahovania sa. Ale rodina, zmena prostredia a v konečnom dôsledku aj nájdenie lepšieho bývania pre nás potom v Španielsku za to stoja.
Let s 18 mesačným dieťaťom
Veľmi som pre vás chcela natočiť video o tom, čo som si zbalila na palubu lietadla, ale čas mi an to naozaj neostal. A tak moje tipy zhrniem aspoň sem.
Opäť som sa balila do nášho overeného prebaľovacieho ruksaku, ktorý s nami zatiaľ zvládol všetky lety, len jeho obsah sa vždy menil podľa Meliskinho veku. Tentokrát som balila:
- 1 set oblečenia navyše
- bundu
- pár plienok*
- vlhčené utierky*
- cestovnú prebaľovaciu podložku*
- 1 látkovú plienku
- 2 knižky (1 zvukovú )*
- jednu drevenú hračku
- tablet*
- jedno tričko na prezlečenie pre mňa
- doklady*
- voda pre Meli*
- voda pre mňa*
- 2 kapsičky ovocné*
- krabičku keksíkov*
- príbor
- podbradník
- dezinfekciu na ruky*
- náhradné rúško*
- knihu pre mňa (áno viem, naivná Marína)
Využili sme všetko? Ani zďaleka, ale toto všetko sa tam zmestilo. Body označené * sme aj naozaj použili. Myslím, že toto bolo aj dosť realistické využitie. Okrem ruksaku som mala ešte cestovný kočík Joolz Aer a nosič Gobimbi. Aby som mala mobil, kartu a iné drobnosti po ruke, zbalila som si aj peňaženku od Abraka Store.
A teraz bližšie k tomu priebehu celého cestovania. Po odovzdaní batožiny sme ako vždy išli na zrýchlenú kontrolu pre rodiny s deťmi. Cez Vueling vždy kupujem letenku FAMILY, kde je priority boarding, zahrnuté viac batožiny a podobne. Meliska sedela v kočíku, kým som vybalila z ruksaku tekutiny a elektroniku. Potom som ju vybrala, nechala chvíľku okúňať sa, kým som kočik zložila a všetko naložila na kontrolný pás. Na barcelonskom letisku majú pre deti aj ohrádky, tak som ju tam nachvíľku dala, kým som prešla kontrolou.
Ak ste ešte s deťmi neleteli, tak kontrolou musíte prejsť najprv sami a až potom môžete prejsť aj s dieťaťom.
Potom prišla na Meli kríza, nechcela ísť späť do kočíka a ja som súrne potrebovala kávu. Spätne keď na to pozerám, mohla som ju nechať kráčať so mnou, ale radšej som jej dala raňajky – prvú kapsičku. Tak si v pokoji sadla späť do kočíka a ja som si kúpila a vypila kávu. Mala som krásnych 10 minút do boardingu, takže to vyšlo priam skvelo. Potom som sa presunula na gate, kde už ľudia nastupovali. Tipujem, že začali s boardingom aj o niečo skôr, aby sa ľudia príliš nezgrupovali na gate. Keď som prišla ja, boli tam asi dvaja ľudia.
Spýtala som sa, či si môžem kočík zobrať so sebou, že je cestovný a menší ako kufor. Nebol s tým problém. Tak som Meli posadila s rozprávkou na lavičku. Zbalila som za 2 minúty kočík s vecami, nasadila nosič a uložila doň Meli. Ruksak na chrbte, kočik na pleci, dieťa spokojné – ukázali sme letenky a pasy a hor sa do lietadla. Eeeee – chyba. Išlo sa do autobusu, ktorý nás mal odviesť od lietadla a tam sme čakali 15 minút. Uf toto keby som vedela dopredu, čo som žiaľ nemala ako, tak by som čakal tých 15 minút na gate a nechala Melisku behať. V Autobuse som ju pustiť nemohla z hygienických dôvodov aj preto, že dvere boli otvorené a vonku lialo. Nuž musela ostať spokojne v nosiči, nevadilo jej, dala si mliečko a potom ma zachránila rozprávka.
Lietadlo bolo poloprázdne, ale priamo vedľa môjho miesta sedel dáky pán. Tak som sa hneď otočila a oznámila letuške, že si sadám inde. Chvíľu na to aj začali ľudí rozsádzať do voľných radov. V tomto momente som už videla, že Meliska je unavená a netrvalo dlho, ešte sme ani nevzlietli a už spala. Z dvojhodinového letu, prespala hodinku. Aj to som ju skôr zobudila ja, lebo mi tŕpla ruka. Keď sa prebrala, posadila som ju na sedadlo vedľa seba, zapásala, dala napiť vody a pustili sme si tablet, kde som mala z Netlixu stiahnutú jej obľúbenú rozprávku. Dostala keksík a takto pekne sedela a pozerala 15 až 20 minút. Potom začalo byť všetko okolo veľmi zaujímavé.
Zvyšok letu sme si čítali knižky, pila opäť mliečko a preliezala z jednej strany na druhú. Keď už bol čas vystupovať počkala som si na to, kým všetci odišli a až potom som zložila dole kočík, dala ju do nosiču a vyšla z lietadla. Inak by som všetkých brzdila.
Od tohto bodu som si myslela, že už to bude „smooth sailing“. Och ako som sa mýlila. Zaprvé, v lietadle nám rozdali staré formuláre a tak som musela vypĺňať nový. Melisku som nechala behať, lebo mala veľmi málo pohybu. Držala sa pri mne, ostatní ľudia ju skôr desili akoby sa za nimi hrnula. Odovzdali sme papiere a utekali na záchod. Ja aj Meli. Tu mám pre vás tip čo sa týka cestovania počas korony:
VÝMENA RÚŠKA – ja som okamžite na WC rúško z lietadla zahodila a použila čisté na zvyšok dňa.
Po prebalení Melisky, poumývaní rúk mydlom až po lakte a podobne som sa veselo vybrala, že idem po batožinu. A tu začalo malé peklo. Nikde nikoho. Kým sme sa prebalili všetci zmizli a tak som nemohla ísť s davom. Tabľa EXIT nikde. Boli tam však informácie a tak som sa spýtala, kadiaľ sa ide po batožinu. Slečna bez rúška, s mobilom v ruke na mna ani nepozrela a povedala výťah vľavo. Tak som šľa do ľava a tam bol výťah. Dostala som sa však do veľmi podozrivo prázdnej chodby. Došla som k letiskovej kontrole a to sa mi nezdalo. Späť sa však vrátiť nedalo a tak som sa spýtala opäť.
„Dobrý deň, doletela som z Barcelony, potrebujem si ísť po kufre, sem ma poslali…“ bla bla bla
„Áno, tadiaľto prejdite kontrolou a chodte na gate G…“
„Treba opäť prejsť kontrolou?“
„Áno…“
Ehm, takže ľudia, najbližšiu pol hodinu som prešla jednou letiskovou kontrolou, dvoma pasovými, stratila som sa 5 krát a keď som konečne našla šípku EXIT – batožina, tak to bolo na pokazený eskalátor. Našťastie v tej chvíli šiel okolo pracovník letiska a keď som jemu vysvetlila, čo sa deje, pomohol mi tie schody zísť a dostala som sa späť na úplne prvú kontrolu, ktorou som prešla hneď po príchode. Ujo všetko vysvetlil a tak ma hneď nechali prejsť a odviedl ma, k správnemu výťahu. Tam nastal ten problém. Slečna čo ma poslala na výťah vľavo zabudla dodať, že najprv musím prejsť chodbou vpravo a výťahom doľava. Taká drobná chybička.
Ale konečne sme boli tam, kde sme mali byť. Posledné dva kufre sa povaľovali už dole z pásu, schňapla som ich a na príletoch nás už čakal svokor. Meliska opäť raz musela zniesť presun do iného väzenia tentokrát autosedačky. Tu prišla na rad druhá kapsička, ktorá jej pomohla nemať malý meltdown. Zvyšok cesty do Bratislavy nebola spokojná, skôr to vzdala a tichučko sedela a mračila sa na mňa.
No ale zvládli sme to. Spamätávame sa z cesty obe. Mne chýba ešte aspoň deň spánku. O pár dní sa chystám otestovať a verím, že výsledky budú v poriadku. A potom sa budem tešiť na všetky pekné stretnutia. Krásny začiatok septembra všetkým.