Tretí štvrťrok s Meliskou

alebo Tri mesiace pokrokov a zmien

Tento blog píšem oveľa neskôr ako som si predstavovala. Mal byť prvý hneď po Novom roku. A aj je, len už ubehol jeden celý mesiac a my sme sa prehupli do februára. Tak nebudem zdržovať a idem rovno na vec. Čo sa v našom a Meliskinom živote zmenilo od jej 6 mesiacov? No boli to tri mesiace pokrokov a zmien…

Po návrate zo Slovenska nás čakalo kadečo nové. Meli oslávila pol roka a my sme sa pripravili na prvé príkrmy. Tu mi na odporúčanie mnohých kamarátok bol najlepším pomocníkom Philips Avent 2v1 – prístroj na naparovanie a mixovanie príkrmov. A takisto aj kniha Prvé príkrmy.

Bola to pomalá, zdĺhavá a cesta pokusov a omylov, kým som prišla na to čo funguje. Nijako som Melisku ale do jedenia nenútila, riadila som sa jej signálmi. Niekedy si pýtala veľa, niekedy nechcela vôbec. A tak to zatiaľ robíme aj teraz.

Novinkou bolo aj to, že sme sa prihlásili na kurz hudobnej výchovy pre deti. Priamo v našom meste a ešte aj s anglicky hovoriacim lektorom. Zdalo sa mi to ako super príležitosť stretávať sa s inými mamičkami a deťmi a podporiť u Meli pohyb, rytmus a už aj tak prejavovaný záujem o hudbu. A bol to veľký úspech a pokračujeme aj druhým semestrom v tomto roku. Meliska má najradšej bubon a perkusie akéhokoľvek druhu.

Začala som si na Meli všímať aj to, ako pekne sa vie zahrať sama a s tatinom. Tak som začala robiť experimenty s tým, na koľko hodín si môžem dovoliť odísť z domu. Vyskúšala som to prvýkrát jednu nedeľu doobeda a šla som na pilates a brunch. V medzičase musel ešte Marcel prísť, aby som ju nakojila a uspala, ale každá ďalšia skúsenosť bola vždy už len lepšia. A tak som si začala ozaj užívať sem-tam nejakú chvíľku pre seba.

S príchodom španielskej jeseňo-zimy som si začala užívať dlhšie prechádzky vonku a Meliska začala spávať v kočíku. Tento fakt ma tešil natoľko, že som sa odhodlávala čoraz viac na dlhšie prechádzky a výlety po okolí. A veru stálo to za to, lebo sme objavili krásne miesta.

December a plánovanie ďalšieho výletu na Slovensko prišlo veľmi rýchlo. Bol to pre nás veľmi uponáhľaný mesiac. Na Vianoce sme sa nejako extra nechýstali, keďže sme vedeli, že budeme preč, ale aspoň minimalistickú výzdobu som zabezpečila. Oslávili sme Mikuláša, moje meniny aj Marcelkove narodeniny. Splnila som si sen o krásnej gallery wall (viac si môžete pozrieť na IG TV) a absolvovali sme aj vianočné fotenie s Meliskou.

oslava Marcelkovej 33ky

Meliska

Po skúsenosti z minula, začala som si všetky dôležité veci zapisovať. A tak vám viem presne povedať, kedy sa Meli zdvihla prvýkrat na 4, kedy začala plaziť a kedy jej vyšli zuby. Ale koho zaujímajú dátumy, však?

Pokroky – Zdvíhať sa na rúčky začala ešte predtým ako sme sa vrátili domov, ale pretáčať sa už aj z bruška na chrbát prišlo až pár dní po návrate domov.

Prvý zub prišiel presne na pol roka a ďalších 5 nasledovalo v najbližších týždňoch. Keby sme tie zuby nevideli (ehm a občas aj necítili, au) tak ani nevieme, že jej vyšli. Žiadne plače, problém so spánkom či iné náznaky toho, že prichádzajú hryzadlá. Používať sa ich naučila rýchlo. Samozrejme otestovala aj mamu, ale sme si to vysvetlili a hryzie len to, čo sa má. Resp. hryzie všetko, aj čo nemá, ale mňa nie.

Okolo ôsmeho mesiaca sa stále snažila v kočíku posadiť, na zemi z lehu na chrbte to skúšala tiež a tak ďalej. Doktorka nám povedala, že už má sedieť a tak trochu pod tlakom a tak trochu kvôli nepochopeniu ju jedného dňa Marcel posadil a odvtedy začala sedieť. Mrzí ma, že sme ju na to nenechali prísť samú. Tak som si to predstavovala, tak sa to vraj má a vraj je to najlepšie. Ale ona sedieť veľmi chcela a bola tak spokojnejšia, takže darmo to teraz riešiť.

Najviac nás trápilo, že sa jej nechcelo veľmi loziť. Mala svoj štýl, kotúľala sa. Čo bolo fajn, ale chceli sme, aby trénovala aj lozenie. V novembri sa prvýkrát postavili na všetky 4. Pár dní to skúšala a potom akoby sa po tomto náznaku zem zľahla. Bolo nám ale jasné, že ona má svoje tempo a musí byť pripravená. My sme ju mohli akurát tak motivovať a povzbudzovať. To sa nám najlepšie robilo hračkami, ktoré ju nútili sa hýbať a presunúť sa za nimi. Kocky, muzikálne knižky a jej obľúbené hudobné nástroje zväčša urobili svoju robotu a Meli sa nejako dokotúľala za nimi. Plaziť však nechcela. Najčastejšie si len tak chillovala na chrbte či na brušku.

Spánok – Apropo buško – na tom sa jej začalo spať najlepšie a prakticky som jej v tom nevedela už zabrániť, takže som sa s tým zmierila a vytvorila jej vždy čo najvhodnejšie podmienky na to, aby spala pohodlne a bezpečne. Jej režim začal naberať obrátky. V tom čase som si ešte stále zapisovala všetky jej spánky do aplikácie, aby som pozorovala, ako sa správa. Robila som to tak presne 9 mesiacov. Cez deň to bývalo dosť chaotické, ale ustálilo sa to viacmenej na takomto režime:

  • 6:00 budíček
  • 9:00 prvý ranný spánok asi 30-40 minút
  • 12:00 obedný spánok asi hodina
  • 15:30 poobedný spánok 30-40 minút
  • 18:30 večerná rutina: kúpanie, prezliecť, pomojkať, nakojiť a spať
  • 19:30 tvrdý spánok

Tento režim fungoval skoro celé 3 mesiace a bolo to skvelé. Teraz na to už len so zármutkom spomínam, ale viem, že si zasa nájdeme svoj systém a bude aj ten fajn.

Kojenie – Meliska je stále veľa kojená. Nijako ju neobmedzujem. Práveže by som sa mala polepšiť s už spomínanými príkrmamy. Ale všetky naše pravidelné aktivity sa dejú okolo obeda a tak, pokiaľ nemám dobre zorganizovaný čas, tak občas som lenivá a jednoducho jej aj na obed dám mlieko. Avšak sú aj dni, keď jej pripravím trebárs aj raňajky aj obed a olovrant. Pri cestovaní parádne zvládala chvíle, keď sme nemali kde nakojiť a využili sme to na kŕmenie príkrmami. Z 90% jej všetko varím ja, ale stalo sa, že som musela aj výživku kúpiť. To sa snažím robiť ale naozaj minimálne.

Ako som spomínala pri zuboch, mali sme problém, že Meli ma skúsila pohryznúť. Tie tri, štyri razy, čo sa to stalo, som bola ja absolútne neprítomná, buď som sa s niekým rozprávala alebo som mala v ruke mobil a teda úplne chápem, že si takto vypýtala pozornosť. Akonáhle som sa pri kŕmení začal naozaj venovať len jej, tak bolo po probléme. Takisto bolo dôležité odhadnúť na nej, že už trebárs iba dudluje a zabáva sa, vtedy som na nej videla, že by bola schopnáť hrať sa aj takto na kúsanie a tak som jej radšej prso vzala a vyhla sa tak incidentu.

Čo sa ešte zmenilo je to, že už pri každom kojení Meli nezaspávala a vedela oznámiť, že má dosť. A tak ním trávime ozaj menej času ako predtým. Mlieka mám ale stále dosť, niežeby mi tieklo kade tade, to sa mi práveže nedeje, ale Meli prospieva a priberá viac než dosť:)

Tak a to by sme mali zhrnuté. Neverím, kde sa ten čas ponáhľa. Dni sú dlhé, ale mesiace letia jeden za druhým. Veď za mesiac a pol budem písať o Meliskinom prvom roku. A to sa mi veriť nechce. Ale zároveň sa veľmi teším.

Leave a Reply

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

You may use these HTML tags and attributes:

<a href="" title=""> <abbr title=""> <acronym title=""> <b> <blockquote cite=""> <cite> <code> <del datetime=""> <em> <i> <q cite=""> <s> <strike> <strong>