Viete, nie len ja som nad tým premýšľala, ale aj naša rodina a kamaráti sa nás neustále pýtali, či sa nechceme vrátiť domov. Miška bola občas na čele odboja presťahujme Szimoniszovcov do Bratislavy. A tak, keď prišlo na daný rozhovor, že s tým bytom to nevyzerá práve ideálne tak ma hneď začala povzbudzovať. Výsledkom jej nasadenia je, že kupujeme náš prvý byt.

Dom alebo byt?

Tí, čo ma dobre poznajú vedia, že po živote na dedine, v dome, mimo mesta netúžim. Ak by sme tak bývať chceli, tak by sme asi aj vedeli, ale naše plány sa za posledné roky vyvýjali iným smerom. Avšak musím povedať, že počas korony som veľmi závidela tým, ktorí mali záhradku, kde sa deti mohli vybehať a unaviť. A že dom dáva viac slobody a potenciálu. A že je do istej miery udržateľnejším riešením ako byt, ale o tom by sa dalo polemizovať.

Samozrejme sme sa o tom rozprávali s Marcelom a zhodli sme sa, že by nám do rany musel padnúť buď:

a) dokonalý a výhodný pozemok – investícia a projekt do budúcna

b) dom, ktorý by nestál za veľa, ale mohli by sme si ho postnupne prerobiť podľa svojich predstáv

c) náš vysnívaný ideálny dom, na ktorom by sme nenašli žiadnu chybičku

A popri tom ako sme sa o tom rozprávali s Miškou som si spomenula, že nad konkrétnym bodom B sme už raz uvažovali, pretože bol neďaleko práve od Mišky a páčila sa mi predstava, že by sme boli „susedy“. Tak sme sa pozreli, či tam čírou náhodou ten inzerát ešte nebude. A bol. Možno už to mal byť varovný signál. Lebo keď som ho pozerala prvýkrát, tak bol možno začiatok jari a táto konverzácia prebiehala na konci leta.

„Zavolajte tam!“ dobiedzala do mňa Miška a tak sme zavolali. A dohodli si obhliadku.

Všetko zlé je na niečo dobré

Lákavé na tomto dome bola jeho cena. To je všetko. Na súšasnom trhu bola výrazne nižšie ako iné domy v okolí. A z pohľadu na fotky bolo jasné prečo. Dom bol polorozpadnutý, pozemok špinavý, neudržiavaný, ale samotné vnútro bolo zrekonštruované. Ako tak. Bol to teda očividne projekt. Ale taký, na ktorý sme si trúfali a s ktorým by sme sa vedeli vyhrať. Predstavivosť nám behala kade tade.

Obhliadka nebola už ale práve taká ružová. Aspoň mne prišla neprofesionálna a vidieť ten dom v realite bolo prinajmenšom šokantné. Ak viete, kto je hoarder alebo ste niekedy videli takú tú reláciu o ľuďoch zavalených haraburdami, tak si viete predstaviť, čo myslím. To samozrejme nemalo vplyv na to, či to bola alebo nebola lákavá ponuka, ale dojem to veru nezanechalo. Aspoň v mojej hlave, keď sa snažím niečo predať, tak sa to snažím odprezentovať čo najlákavejšie. Ale čo už.

Veľa sme sa o tom zasa rozprávali a zdalo sa nám to aj tak celkom lákavé. Pozemok bol zaujímavý, potenciál sme tam videli. A potom Marcel otvoril kataster a za pár minút som už počula hundranie. Jasné, pani realiťáčka nám zabudla spomenúť, že je na dome vecné bremeno a súčastní nájomníci by tam teda mali dožiť. Nebudem klamať, cítila som isté sklamanie. A tak som si už len tak z mrzutosti otvorila nehnuteľnosti a kým Meli spala, začala som si obzerať byty tam kde som vyrastala. A čo čert nechcel, na predaj bol aj jeden, takpovediac môj vysnívaný.

What goes around, comes around

Či ako sa to povie? To čo si ťa má nájsť, si ťa nájde… It was meant to be… Osud!

Približne rok pred svadbou sme s Marcelom takisto obchádzali rôzne byty a plánovali, kde začneme spoločný život. Marcel mal vtedy veľmi veľa podmienok. A tak som hľadala a našla som byt, ktorý všetky tieto podmienky spĺňal. Ale, či už preto, že na to nebol pripravený alebo sa mu vtedy naozaj nepozdával, Marcel ten byt nechcel.

Takže samozrejme, že o pomaly 6 rokov neskôr kupujeme presne taký istý byt, len o ulicu vedľa. 😀

Pri prezeraní inzerátov mi padlo do oka pár. Poslala som ich Marcelovi a napísala, ktorý sa mi páčil najviac. A čím dlhšie som sa naňho pozerala, tým viac mi dochádzalo, že to je ten byt, do ktorého som sa pred rokmi zaľúbila. Len čo Meli vstala sme to spolu prebrali a ja som zavolala na inzerát. Na druhý deň sme sa totiž už mali vracať do Prahy, bol víkend a chcela som zistiť, či je šanca sa tam ísť pozrieť aj sobotu. A bola 🙂

Obhliadka dopadla výborne! Ja, odkedy som vkročila do toho bytu som vedela, že tam budeme o pár mesiacov bývať. Vedela som, že to je to, čo potrebujeme a čo sme síce úplne priamo nehľadali, ale tak akosi našli aj tak.

A tak sme teraz tu. Dnes sme podpísali kúpnu zmluvu. Sme uprostred sťahovania sa, zasa. Ak si chcete pozrieť ako nám to ide, tak môžete odoberať môj Youtube kanál, kde už pribudol prvý sťahovaco/baliaci vlog. Budem túto etapu nášho život dokumentovať ak mi to čas a Meliskino zdravie dovolia. Do nemocnice totiž ideme už o 3 týždne. Blog o tom už takisto čoskoro.