Vitajte po dlhšej dobe späť tu na blogu. Tento rok sa udialo veľa vecí a o tom sa môžme porozprávať niekedy inokedy, ale dôvod prečo som späť a píšem je jednoduchý! Čakajú nás (opäť) veľké zmeny v živote. Náš život expatov sa pomaly chýli ku koncu a po vyše štyroch rokoch života v zahraničí ideme späť na Slovensko.
Nastal zlom
Ak ste mojimi čitateľmi dlhšie, isto viete, že hneď po našej svadbe prijal Marcel pracovnú ponuku v Španielsku a pred 4 rokmi sme sa tam presťahovali. Narodila sa nám Meli, bola to skvelá skúsenosť, ale prišla korona a my sme si povedali, že sa načas vrátime domov. Nevydalo, do Španielska sme sa už nevrátili, ale zato sme si odskočili k susedom do Prahy. Toľko rekapitulácia našeho pohybu a sťahovania, ale teraz k veci.
Jeden asi z najväčších dôvodov, prečo sa vraciame domov je, že u mňa v myslení nastal zlom. Viete, ja som ten život v zahraničí vždy tak trošku mala v merku, ale keby nebolo Marcelovej práce, neriešila by som to. A moje myslenie vždy bolo o tom, že on má super príležitosť kariérne rásť, učiť sa a napredovať. Ja som nemala nejaké pracovné ambície. A povedala som si, že tam kde bude on, budem šťastná. Až tento rok som si začala uvedomovať, že to nie je úplne tak.
Moje úzkosti a depresia, ktoré som najprv ignorovala nás nasmerovali k rozhovorom o tom, kde sa vidíme ďalej a čo by mi pomohlo. Odpoveď bola vrátiť sa domov, byť blízko k rodine a priateľom a netrápiť sa so všetkým sama. A tak sme sa nad tým začali viac zamýšľať a plánovať niekde napozadí, kedy z Prahy odídeme a kam vlastne pôjdeme.
Šialené nápady
Potom si ale naši kamaráti kúpili karavan a moje šialené zmýšľanie sa začalo pohrávať s myšlienkou utiecť do sveta a byť slobodní, nezávislí na veciach, ale na zážitkoch. Meliska má ešte čas, kým bude musieť začať chodiť do školy a tak by bola na to super vhodná chvíľa. Obaja potrebujeme k práci len dobrý internet. Nechodíme do officu, nepotrebujeme sa stretávať s klientami, či kolegami. Karavan zaparkujeme každý mesiac inde a uvidíme celú Európu.
Marcel sa tohto nápadu chytil ako mucha na med. Gúglil značky karavanov, radil sa so svojím otcom, ktorý karavan má. Hľadal a hľadal a stále o tom rozprával. Keď začal vyberať výstavy v okolí, kde karavany prezentujú prestala ma táto téma zaujímať. Popravde ma to až odrádzalo, lebo nás čakali ešte dôležitejšie veci a ja si viem udržať chladnú hlavu a neprepadnúť nápadu, ale Marcel, ten je hneď v oblakoch 😀
Leto prinieslo odpovede
Približne v polovici leta sa nám ale tieto plány zmenili. Náhoda, prozreteľnosť alebo osud? Nevieme, ale dostali sme ponuku ísť bývať do bytu, kde Marcel vyrastal. Síce by sme šli do oveľa menšieho, ale bolo to také jednoduché a priamočiare, že sme sa rozhodli to teda skúsiť. Prerobíme si to a nejako za pomoci mojej šikovnej sesternice, architektky aj z malého spravíme útulné a funkčné.
Avšak naše nadšenie skončilo, keď sme si byt išli pozriet osobne. Čakala by nás kompletná rekonštrukcia, ktorá by stála nemálo… A keďže nešlo o naše vlastné bývanie, veci sa komplikovali. Ako to už býva, posťažovali sme sa kamarátom, že Miška? A tak sme skončili pritom, že vlastne kupujeme svoj prvý vlastný byt!
Pokračovanie blogu nájdeš tu: