Môj prvý trimester

Môj prvý trimester

…ako som ho prežívala, čo odporúčam a bez čoho by som neprežila

Tehotenstvo je veľmi špecifické obdobie v živote ženy. A nech si hovorí kto chce, čo chce – určite aj jedno z najťažších. Každá ho prežívame inak a nie je ľahké neporovnávať sa. Ja som si veľmi rýchlo uvedomila, že sa toho veľa zmení, a že ja sa musím zmeniť a myslieť inak ako doteraz. Teraz, keď sa pomaly blížim ku koncu tohto magického a namáhavého obdobia, viem sa spätne pozrieť na to, čo pre mňa fungovalo a čo nie. Rozhodla som sa to preto zhrnúť v (ako inak) troch článkoch, zameraných na každý trimester a podeliť sa s vami o tom ako som to celé prežívala ja.

Bez čoho by som sa nezaobišla…

Moja cesta k materstvu sa začala v lete. V jednom z najhorúcejších liet aké si za poslednú dobu pamätám. A musím povedať, že počasie malo na môj prvý trimester veľký vplyv. Zároveň mi to však aj hralo do karát. Nebolo treba riešiť, čo na seba.

ŠATY: Leto som prakticky prežila vo vo voľných šatách. Patria k obľúbeným kúskom v mojom šatníku. U mňa bruško začalo vykúkať pomerne skoro. Bolo to skôr spôsobené trávením, či zadržiavaním vody, ale všimla som si ho už niekedy okolo 12. alebo 13. týždňa. Voľné, ľahké, letné šaty boli preto mojim najlepším kamarátom. Dokúpila som si maximálne jedny, lebo tento typ šiat mám celkovo rada a tak som ich mala v šatníku dosť.

šaty na voľný čas aj na prácu

ŠPORTOVÉ PODPRSENKY: Neviem si predstaviť, že by som v prvom trimestri strávila čo i len minútu bez podprsenky. Jeden z prvých, ak nie ja jediný symptóm, ktorý mi prezradil, že som asi tehotná boli práve extrémne boľavé prsia. Tá bolesť mala od PMS veľmi ďaleko a trvala (nepreháňam) 2 mesiace vkuse. Najhoršie boli noci. Nikdy som nemala potrebu v podprsenke spať, ale musela som sa prispôsobiť. Bez tenkých látkových elastických podprseniek som z domu nevychádzala. Zahodila som všetky kosticové, vystužené, skrátka čokoľvek obmedzujúce. Braletky a športové podprsenky boli moji najlepší priatelia.

ZVLHČOVAČ VZDUCHU: Jeden z tehotenských problémov, ktorý sa u mňa začal prejavovať pomerne skoro, bol stále suchý a plný nos. Sťažené dýchanie vraj spôsobujú cievy, ktoré sa okrem iného rozširujú aj v dutinách a tak som večne dychčala a dychčím prakticky až do dnes. Suchý a horúci letný vzduch tomu nijako nepomáhal a tak som si pomáhala práve zvlhčovačom vzduchu a ventilátorom (zvlhčovač som postavila pred ventilátor a vodná para to mala pekne namierené priamo na mňa). V lete to bolo ohromne osviežujúce, v týchto mesiacoch mi to už veľmi nepomáha.

zvlhčovač odobrený aj inšpektorom Viktorom

FĽAŠA S VODOU: Ak sa bez niečoho naozaj nedalo prežiť, tak to bola voda. Samozrejme svoju rolu v tom hralo to teplo. Ja celkovo nepociťujem nejako výrazne smäd a piť vodu sa musím skôr nútiť. Prvý trimester som však bola smädná ako ťava v jednom kuse. Pila som od rána do večera a aj v noci. Odporúčam preto investovať do dobrej prenosnej fľaše, ktorá sa vám zmestí do batohu či kabelky a mať ju stále pri sebe.

Ako som sa cítila…

Spomenula som, že jeden z prvých ak nie jediný symptóm alebo prejav tehotenstva boli u mňa boľavé prsia. Ten považujem asi za ten najvýraznejší a vďakabohu som sa s ničím vážnejším v prvom trimestri nestretla. Ale samozrejme nebolo to iba toto.

ÚNAVA: Prvý trimester som v podstate prespala. Ja, rodený ránostaj, človek fungujúci celoročne na 6 hodinách spánku s budíkom o siedmej ráno. No viete si predstaviť, že to bol pre mňa trochu šok. Deň som totiž nezvládla bez poobedného šlofíku. Spávala som, ak mi to pracovné povinnosti dovolili 2 hodiny poobede a večierka u mňa bola o 9-tej večer a budíček tak okolo 9-tej ráno.

DÝCHANIE: Spomínala som, že som mala problém so stále plným a suchým nosom. K tomu sa však pridala aj dychavičnosť resp. 3 schody a ja som musela lapať dych. Nebolo to nič príjemné, ale dalo sa to prežiť. Horšie bolo len ak som chcela spojiť rozprávanie s hocijakou inou aktivitou, to bolo o zábavu postarané.

A tým to pre mňa v prvom trimestri asi aj haslo. Nebývalo mi nevoľno, nezvracala som, nič ma nebolelo (okrem pŕs) a celkovo som ani nevedela, že som tehotná. No, ale ako sa hovorí, nekrič hop, kým nepreskočíš…ale o tom až v ďalšom dieli…

Chute…

Hoci mi nebývalo nevoľno, na druhej strane ani nemalo byť z čoho. Prvý trimester som toho veľa nepojedla, resp. nemala som na nič chuť. Na začiatku som dokonca niečo schudla. A keďže mi bolo jasné, že jesť musím, tak som sa premáhala a vždy som trošku niečoho zjedla, ale nebolo takmer nič, čo by som vyhľadávala. Práve naopak. Ja, večný milovník čokolády, som snáď celé 2 mesiace o nič sladké ani nezavadila. Ľúto mi to bolo najmä na všetkých svadbách, na ktorých som sa zúčastnila, lebo som nemala chuť ani na koláčiky. Koncom prvého trimestra sa mi však začalo žiadať masla. Klasicky na bielom rožku najlepšie. Na vianočke a k tomu džem… Mmm.. ale tiež to netrvalo dlho.

Prvý trimester bolo zaujímavé obdobie. Zvláštne bolo najmä to, že som ho prežívala akoby sama. Marcel už pracoval v Barcelone. To, že čakáme bábo bolo teda akoby v sne, lebo som o tom veľa nerozprávala s nikým. Práce som mala viac než dosť a moje sústredenie smerovalo najmä tam. O tom ako sa to celé zmenilo a vyvíjalo ďalej vám však poviem až v pokračovaní o druhom trimestri.

Vaša Marína

Leave a Reply

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *