…ako som ho prežívala, čo odporúčam a bez čoho by som neprežila
Všetci mi hovorili, že sa mám na druhý trimester tešiť. Na ten nával novej energie, rastúce bruško a ďalšie zmeny s tým spojené. Tak som sa aj tešila. Posledná svadba, na ktorej som pracovala už spadala oficiálne do druhé trimestra. A pravdou bolo, že energia sa mi vrátila. Ale možno to súviselo aj s vytúženým ochladením vonku a vedomím, že už nemám nejaké extra povinnosti pred sebou.
Zároveň som sa pomaly tešila aj obávala októbra. Vytúžená dovolenka na Miami nám začala rozplývať pred očami už koncom leta. Letenky sme kúpili ešte predtým ako som zistila, že som tehotná. Vychádzalo to ale dobre, už som mala byť v 2. trimestri, a vtedy je všeobecne bezpečné lietať. Ale môj doktor bol iného názoru a povedal mi, že mi povolenie nedá. Tak sme sa rozhodli neriskovať. Ostalo jediné, naplánovať sťahovanie do Barcelony. To bolo trochu zapeklité, keďže let neprichádzal do úvahy. Aby sa celý tento blog nestrhol na príbeh o tom, ako sme sa vybrali do Barcelony 12-ročným autom, nebudem sa o tom ďalej rozpisovať, ale ak by ste ten príbeh chceli počuť, napíšte mi do komentu.
Bez čoho by som sa nezaobišla…
TEHU VANKÚŠ: Keď mi kamarátka koncom leta napísala, že v Lidli majú veľký tehuvankúš alebo inak vraj aj nazývaný „no a čo, že mám manžela, odteraz si v posteli môj najlepší priateľ ty“, neváhala som ani chvíľu a bežala ho hľadať. A viete ako to je s Lidlom, keď neprídete o siedmej ráno v deň keď vyložia tovar, tak môžte dať vytúženej veci z letáku rovno zbohom. Ale našla som. POSLEDNÝ a bola som ochotná sa zaň aj pobiť. Začala som ho používať ešte nakonci prvého trimestra a nezaobídem sa bez neho doteraz. Je skvelý, ale pre prípadné ďalšie tehotenstvo určite budem pátrať po ešte väčšom a v tvare U, lebo momentálne aj tak dopĺňam tento jeden ešte tromi ďalšími.
LEGÍNY: Tento kus oblečenia sa stal mojím najlepším priateľom (a doteraz ním je). Tehotenské aj netehotenské, to bolo jedno. V ničom som sa necítila pohodlne. Áno, musela som si kúpiť aj tehotenské rifle – to vám bol boj, ale aj tak som väčšinu času nosila legíny a oversized tričká, košele či šaty na ne. V podstate som sa ale k nejako veľkým nákupom uchyľovať nemusela. Jediné veci, čo mi boli vyslovene malé boli moje bežné rifle a sukne. Všetko ostatné som mohla pokojne nosiť a aj nosím ďalej. Legíny som si kúpila jedny, jedny som dostala a ešte jedny som dokúpila neskôr, už v 3. trimestri.
BI-OIL: S rastúcim bruškom som začala myslieť aj na ochranu pokožky proti striám. Ja som človek, čo doslova neznáša krémovanie sa. Bohuvďaka moja pokožka si to nikdy nejako extra nepýtala a tak donútiť sa k tomu, natrieť sa niečim aspoň po každej sprche bol pre mňa boj. A neužívam si to doteraz, ale snažím sa zo všetkých síl nezabúdať a nebyť lenivá. Najviac mi vyhovoval Bi-Oil, ktorý sa do pokožky rýchlo vpíjal, ale nezanechával ju mastnú. To mi na krémoch vždy vadilo najviac, že som musela ešte „hodinu schnúť“, kým som sa mohla obliecť. Musím povedať, že strie na bruchu zatiaľ žiadne nepozorujeme (Marcel je v dozornej rade), zato prsia, to je iná muzika. Tam mi najprv praskla len jedna-dve cievky, neskôr sa to zmenilo na… no nebudem to rozvádzať do detailov, ale vraj to zmizne postupne, nemali by to byť klasické strie. A aj keby, no a čo, patrí to k tomu a mňa to až tak extra netrápi.
Ako som sa cítila…
A tu to začne byť zaujímavé. Spomínate si na moje úvodné slová, ako som sa mala tešiť na nával energie a aký je 2. trimester super? No tudle… teda dobre, aby som bola fér, prvý mesiac bol ok. Ale potom u mňa nastal obrat o 180 stupňov a úprimne môžem povedať, že som na tehotenstvo zanevrela, mám ho plné zuby a nie, nie je to magické obdobie v živote ženy. Ak neradi počúvate sťažnosti druhých ľudí, tak možno preskočte celú túto kapitolku. Žiaľ pozitívne pocity budú v jasnej nevýhode oproti tým negatívnym.
DOUBLE BUBBLE: Celé to začalo v deň, keď sme do Barcelony mali vycestovať. V ten deň som mala zároveň poslednú kontrolu u svojho gynekológa v Bratislave, bol to prvý ultrazvuk, na ktorý so mnou šiel aj Marcel a mali sme na 80% zistiť pohlavie bábätka. Čiže radosti boli habadej. Celé sono prebiehalo OK, Marcel mal veľa otázok, bol zvedavý a nadšený. Doktor chvíľku pátral a potom nám povedal (moju) vytúženú vetu: „Je to dievčatko!“
A potom ešte chvíľu pátral a ostal ticho. A to ticho začalo byť pridlhé a poprosil ma aby som sa presunula na druhé kreslo, že musí niečo skontrolovať „zospodu“. Nejako som to neriešila, nevnímala som to ako niečo zlé. Ale potom sa doktor rozhovoril. Že vraj sa s tým on ešte nestretol nikdy, ale podľa obrazu na ultrazvuku to vyzerá tak, že má bábätko syndróm double bubble. A že to je netypické a teraz viac nevie povedať a pod. Opäť, nechcem aby sa tento blog zmenil na príbeh o tom, čo tento syndróm je atď. Pripravujem samostatný blog len o tom celom príbehu, lebo aj keď si to začnete gúgliť, veľa info nenájdete. Ale teda k tomu, o čom táto kapitolka je – ako som sa cítila? Nuž, ako sa cíti človek, ktorý netuší, či bude jeho dieťa v poriadku. Vystrašená a neistá. Tieto pocity rozhodne prevládali.
CHRBÁT: Niekoľkodňová cesta do Barcelony autom si takisto vyžiadala svoju daň. Vždy som mala problémy s chrbtom. Zlé držanie tela, rýchlo som vyrástla, necvičila som… Posledné roky som si veľmi zvykla chodiť na masáže a viac sa tomu venovať, ale ono ma to dobehlo. Po príchode do Barcelony mi začali také silné bolesti v chrbte, že som nemohla spávať. Našťastie hneď cez cestu od nášho bytu sme objavili fyzioterapeutické centrum, kde som sa veľmi rýchlo išla spýtať, či mi vedia nejako pomôcť a začala som chodiť na masáže aj tu. Po dvoch mesiacoch problémy prestali samé od seba. Áno, kde tu ma pichne, zabolia kríže, ale to už k tomu rastúcemu bruchu patrí.
Chute…
Tu nastala asi najväčšia zmena. S druhým trimestrom sa mi vrátila chuť do jedla. Na konci prvého trimestra som dokopy mala pribraté asi 3 kg. A tak som nemala žiadne výčitky dobiehať zameškané. Najviac som bažila po:
- hruškách (čerstvých alebo zavarených)
- kuracích nugetkách a hranolkách alebo pečených zemiakoch
- Nestea
- gréckom jogurte
Druhý trimester nebol z väčšej časti vôbec ľahší ako ten prvý. Prežívala som veľmi veľa stresu, nebolo to ideálne obdobie na sťahovanie a vybavovanie nových lekárov v cudzom štáte. Ale bola som konečne so svojím manželom a to bolo pre mňa podstatné. A skončili sme tu nakoniec vo veľmi dobrých rukách. Španielske zdravotníctvo je na vysokej úrovni a sme v konečnom dôsledku spokojní.