Hovorí sa, že človek sa učí celý život. A nepopieram, že tomu tak je. Robíme chyby a poučíme sa z nich. Zmeníme povolanie a učíme sa novým zručnostiam. Presťahujeme sa a učíme sa inak žiť nažívať. Takže, áno učíme sa celý život. Ale nie vždy sa učíme to, čo by sme chceli. Už počas školských čias je to väčšinu času tak, že sa učíme to čo musíme a čo nám predpisujú smernice a nie až tak to čo by sme chceli. Aby sme sa učili naozaj to čo chceme, potrebujeme do toho investovať o čosi viac. Času, energie, peňazí…
Ja mám taký pocit, že od svojich školských čias som sa toho veru veľa nenaučila. Respektíve – toho, čo by som chcela. To čo chcem je zväčša to o čom snívam. No a plniť si sny nie je tak úplne zadarmo. Nestáva sa často, že splnený sen padne človeku pod nos a už sa z neho len teší. Nie, ide o tú cestu a ten proces plnenia si sna a tá je súčasťou sna samotného.
A tak som si vybrala na tento rok 5 minicieľov, vecí, ktoré sa chcem naučiť. Sú rôzne – v niektorých veciach sa chcem len zdokonaliť, objaviť ich inú stránku, lepšie ich vedieť využiť a niektoré sú takpovediac od nuly. Nová vedomosť a niečo čo ma už dlho láka. Takýmto spôsobom by som postupne rada odhaľovala moje sny aj Vám a ukázala Vám ako sa dajú „jednoducho“ dosiahnuť. Píšem to v úvodzovkách, lebo mi je jasné, že to tak ľahko nepôjde a že cesta za snami býva všelijaká. Avšak malé vytýčené ciele sú malé krôčiky k tomu veľkému cieľu a tým je spokojnosť a šťastie.
Dajte mi vedieť v komentároch, či sa aj vy chystáte tento rok vyskúšať niečo nové? Prihlásili ste sa na nejaký kurz? Učíte sa nový jazyk? Píšte, som zvedavá.
1. ŠITIE
Ihla a niť v ruke mi cudzie nie sú. Zaštopkám ponožku, prišijem gombík, opravím nejaký ten lem. To hej, ale čo takto si vedieť ušiť sukňu podľa vlastných predstáv, keď taká práve v obchode nie je. Alebo zúžitkovať staré rifle a prerobiť ich na super tašku. Toto by som chcela dokázať a vedieť. Kurzy šitia som už googlila. Verím, že nájdem taký, ktorý by mi vyhovoval a kde sa naučím základy. Potom to už bude pokus-omyl a asi veľa zábavy:) Pre inšpiráciu, aby ste si vedeli predstaviť, čo myslím, pozrite videá od April a jej šikovnosť je neskutočná.
2. KALIGRAFIA
alebo krasopisectvo… Moja mamina študovala rytectvo a tam na škole mali aj krasopisectvo a vždy som veľmi obdivovala ako krásne píše. Nie raz som to aj zneužila na rôznych školských projektoch a podobne. Nie raz som to aj sama skúšala skúšam. Ale je v tom omnoho viac ako len písať úhľadne. Existuje mnoho techník a štýlov a v poslednej dobe trávim veľa času na Instagrame s heštegom #caligraphy. Je to trochu závislosť, ale vyplýva to z môjho fascinovania týmto umením. Už nie raz som zapojila písmo do nejakého obrazu, ktorý som tvorila a podobne, ale cítim, že by som sa v tejto oblasti rada naučila omnoho viac ako len „obkresľovať“ to čo vidím niekde inde. Takže hurá, kurz kaligrafie teš sa na mňa. (Výbavičku z Lidlu ste mohli zazrieť aj na Facebooku).
3. VARENIE, PEČENIE
Jesť musíme každý. Skoro každý si musíme to jedlo aj nejako pripraviť a zaobstarať. Ako som už spomínala v jednom z predchádzajúcich blogov, ja som neni veľmi dobrý jedák, aj mi veľa vecí nechutí, ale zato ma veľmi baví recepty skúšať, zdokonalovať a vymýšľať. Takže by som chcela jednoznačne venovať viacej času do varenia. Naučiť sa nové recepty a neuspokojiť sa s overenými klasikami. Prejsť si pekne poporiadku všetky kuchárske knihy, ktoré sa ku mne v posledných rokoch dostali (ľudia asi usúdili, že by som sa mala pustiť do varenia). Ešte radšej mám pečenie a to si naozaj neskutočne užívam. Niekde v alternatívnom vesmíre určite vlastním cukráreň so samými dobrotami.
4. ŠOFÉROVANIE
Ak si pamätáte tak minulý rok v máji som si úspešne (na druhýkrát) spravila vodičák. Odvtedy som šoférovala asi 30-krát. Z toho raz úplne sama a do minúty som rozbila auto… (chvíľka ticha hanby pre mňa a smiechu pre Vás). No áno, žiadna sláva. Nie som práve vodič roka. Ale verím, že nebudem ani šuflíkovým vodičom. Síce si zatiaľ stále hľadám výhovorky, prečo nemôžem šoférovať ja domov večer z mesta po párty (ehm… rozumej bitka o to, kto si dá pohár vína alebo piva), ale verím, že sa do šoférovania pustím, že sa to naučím a že mi to aj pôjde. Je to praktický cieľ, ktorý možno nie je niekde na vrcholku mojich záľub a snov, ale praktické veci občas dostávaju prednosť. Z praktických dôvodov. 🙂
5. TANEC
A tu sme sa dostali k mojej srdcovej záležitosti. Tanec… hudba a vyjadrenie pocitov cez pohyb. Tanec je v mojej krvi. Nikdy som sa mu nevenovala na vyššej úrovni a mojou pravidelnou tanečnou aktivitou je len zumba, ale jednoznačne sa chcem naučiť viac. Či už sama alebo aj s bojfrendom ak ho prehovorím. Kurzov je v dnešnej dobe neúrekom a myslím, že nikdy nie je neskoro začať… 🙂 Verím, že je to niečo, čo mi pôjde a bude to nie len skvelým relaxom ale aj koníčkom a výzvou.