Facebook celkom šikovne dokáže pripomínať človeku, čo robil v tento deň pred rokom, dvoma, desiatimi. Nie, vôbec to nebýva depresívne. No dobre, možno občas trošku. Skôr je to zaujímavý spôsob pripomenúť si milé spomienky. Alebo časy, keď ste mali potrebu Facebooku podávať hlásenie o tom, čo robíte a kde ste každé dve hodiny (true story – asi som mala nedostatok pozornosti).
A nejako takto pred pár týždňami mi Facebook pripomenul, že už sú to dva roky, čo som skončila vysokú školu. Fú, rýchlo to ubehlo. Dva roky poctivo pracujúca, na dôchodok šporiaca, účty platiaca, ale stále v koži dieťaťa. Teda nie úplného, ale
… Chcela by som sa vrátiť späť do časov, keď som si mohla pospať aj cez týždeň, dlhšie ako do siedmej. Alebo, keď som každý večer behala po vonku s kamarátmi. Alebo keď som mohla na brigádu zavolať, že mi je zle a neprídem a nemusela som nosiť potvrdenie od doktora.
Ale pripomienka vysokej školy mi pripomenula hlavne spolužiakov, s ktorými sa až tak často nevídam. Celkovo mi to tak nejako ostalo, že tie kontakty z minulosti ochabnú a neviem, či to je mnou alebo druhou stranou, ale moju stranu to často škrie. A tak som zorganizovala stretávočku kamarátov z krúžku č. 2 a skupiny, ktorá si hovorila Pobliev (long story short – vymyslené slovo, ktoré sa uchytilo na všetko).
Ale keďže už tými deťmi – „študentámy s brusnicáma“ nie sme, tak účasť sa veľká očakávať nedala. Čo však nevadilo nikomu, hlavne, že sa nás pár stretlo. Konkrétne dva páry a teda sme boli 4 . Džejn, Fish, Lenka a Mer (to ako ja). Bolo milé vidieť sa opäť aj keď všetci ostatní mi chýbali, bola som rada aj baby.
A k tej téme starnutia – nie že by to bolo na nás vidno 🙂 Baby narástli akurát tak do krásy. Ale tie naše rozhovory. Tam som to pocítila. Sociálny úrad, zdravotka, skúšobná doba, výpoveď, utečenci, pracovná doba, zlí šéfovia, dobrí šéfovia a podobne… Chvíľu som naozaj stíchla a rozmýšľala. Takýto bude život? To kam smerujeme, to bude to, o čom sa to bude už len točiť. Teraz práca, neskôr svadby, neskôr deti a tak ďalej.
Nevravím, že je na tom niečo zlé, ale omnoho radšej by som si vypočula ich plány na leto, kto má nového frajer a kto už nemá starého a kto našetril na skvelú dovolenku alebo kto si kúpil úžasný nový sveter… Jednoduché? Nenáročné témy? No a čo, život sám je celkom náročný. Je niečo zlé na tom, chcieť si oddýchnuť od byrokacie, problémov alebo trápení? Nemyslím si…
Nabudúce zavediem tabu témy a viac prípitkov a prípadne nejaký tanec. Ak nebude piatok po náročnom týždni. Lebo aj také občas sú a občas si chcem v piatok skrátka ľahnúť a spať. Lebo starneme…
